Slovensko má za sebou najväčšie farmárske protesty v histórii. Hnev veľkej časti poľnohospodárov pre nové podmienky čerpania agrodotácií smeruje na Európsku úniu, ktoré musia plniť od roku 2030. Nepáči sa im, že musia tráviť viac času v kanceláriách nad novou byrokraciou a na poliach robiť viac činností pre prírodu na úkor produkcie. K tomu treba prirátať pokles príjmov za produkciu a nárast nákladov za všetky vstupy: palivá, hnojivá, osivá či krmivá.
Traktory obsadili mestá po celej Európe a to len niekoľko mesiacov pred voľbami do Európskeho parlamentu. Európska komisia pod vplyvom ich nespokojnosti urobila poľnohospodárom nemalé ústupky, keď zhodila zo stola väčšinu plánovaných zelených iniciatív pre agrosektor a zjemnila požiadavky, ktoré musia plniť na poliach a v maštaliach.
Čo na to kandidáti a kandidátky uchádzajúci sa o kreslo v Európskom parlamente? Ako vnímajú protesty? Sú podľa nich požiadavky farmárov oprávnené? A ako ovplyvnia ich postoj k spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ aj sa dostanú do Európskeho parlamentu?
– Je dobré, že Európska komisia ustupuje farmárom a zľavuje zo zelených ambícii v agrosektore? Mala by v tom pokračovať?
– Má Únia spraviť väčšie zásahy do súčasných agrodotačných pravidiel?
– Ako by mala vyzerať budúca poľnohospodárska politika? Aké zmeny v novej reforme najviac pomôžu slovenským pestovateľom a chovateľom?
– Aká je budúcnosť Európskej zelenej dohody v poľnohospodárstve?
– Mali by inštitúcie EÚ po voľbách pokračovať v potravinovej stratégii Z farmy na stôl alebo by mali na ňu úplne zabudnúť?
Diskutujú:
Martin Hojsík, Progresívne Slovensko
Michal Kiča, Demokrati
Ján Oravec, SaS
Diskusiu moderuje Marián Koreň, editor portálu EURACTIV Slovensko.
Páčil sa Vám článok? Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.