Viacnásobný veľvyslanec a bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Dušan Rozbora začal pôsobiť v diplomacii ešte počas existencie Československa. Koncom 60. rokov minulého storočia vyštudoval medzinárodné vzťahy na bratislavskej Ekonomickej univerzite. „Mne sa to podarilo úspešne absolvovať a pozvali ma do Prahy na federálne ministerstvo zahraničných vecí,“ spomína Rozbora. Cséfalvayová: Ruská agresia prekresľuje siločiary v […]
Menej ako 1 min. min.
Viacnásobný veľvyslanec a bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Dušan Rozbora začal pôsobiť v diplomacii ešte počas existencie Československa.
Koncom 60. rokov minulého storočia vyštudoval medzinárodné vzťahy na bratislavskej Ekonomickej univerzite. „Mne sa to podarilo úspešne absolvovať a pozvali ma do Prahy na federálne ministerstvo zahraničných vecí,“ spomína Rozbora.
Prvú diplomatickú misiu si odslúžil vo Fínsku, aj keď bolo jeho zameranie pôvodne orientované na Dánsko. „Prišiel veľvyslanec z Helsínk za ministrom zahraničných vecí a povedal, že potrebuje mladého človeka,“ vraví diplomat.
V tom čase sa v Helsinkách podpisoval Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Konferencia bola v roku 1995 následne transformovaná na Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
„Táto organizácia odovzdala veľké zmeny po udalostiach v roku 1989, keď sa delili a vznikali nové štáty, a z tých 35 štátov je odrazu 57 členských štátov,“ vysvetľuje Rozbora zmeny na diplomatických mapách. „OBSE siaha od Spojených štátov amerických a Kanady až po východ Kazachstanu,“ doplnil.
Podľa Rozboru sa OBSE v súvislosti s vojnou na Ukrajine zatiaľ neprejavila, najmä pre „rôznorodé záujmy a ciele“. „Hovorí sa, aj mnohí politici hovoria, že OBSE neplní tú úlohu, akú by mala, že nemá ten význam, aký by sme chceli od nej,“ pokračuje Rozbora.
Šancu na zapojenie organizácie však vidí pri mierových rokovaniach. „Nie je to to, čo by sme od toho očakávali, zatiaľ nie,“ zhrnul.
Viac si pozrite vo videorozhovore vyššie.
