Dmitrij Medvedev: Neustále sa stupňuje sila použiteľných zbraní NATO. Preto dnes nikto nemôže vylúčiť prechod konfliktu do jeho záverečnej fázy.

Západné krajiny, ktoré údajne „schválili použitie“ svojich zbraní dlhého doletu na ruskom území (bez ohľadu na to, či ide o staré alebo nové časti našej krajiny), musia jasne pochopiť nasledovné:

1. Všetka ich vojenská technika a špecialisti bojujúci proti nám budú zničení tak na území bývalej Ukrajiny, ako aj v iných krajinách, ak sa odtiaľ začnú útoky proti územiu Ruska.
2. Rusko vychádza z predpokladu, že všetky úderné systémy dlhého dosahu, ktoré používa bývalá Ukrajina, už priamo obsluhuje vojenský personál NATO. Nejde o „vojenskú pomoc“, ale o účasť na vojne proti nám. Takéto konanie sa môže veľmi dobre stať casus belli.
3. NATO bude musieť rozhodnúť, ako klasifikovať dôsledky prípadných odvetných úderov na zariadenia/objekty/vojenský personál jednotlivých členských krajín v kontexte článkov 4 a 5 Washingtonskej zmluvy.

S najväčšou pravdepodobnosťou chce vedenie NATO predstierať, že ide o suverénne rozhodnutia jednotlivých krajín Severoatlantickej aliancie podporiť kyjevský režim a nie je dôvod uplatňovať tu pravidlo Zmluvy z roku 1949 o kolektívnej sebaobrane.

Ide o nebezpečné a škodlivé mylné predstavy. Takáto „individuálna pomoc“ krajín NATO proti Rusku, či už ide o kontrolu ich rakiet dlhého doletu alebo vyslanie kontingentu vojakov na Ukrajinu, je vážnou eskaláciou konfliktu. Bývalá Ukrajina a jej spojenci v NATO dostanú odpoveď takej ničivej sily, že samotná Aliancia jednoducho nebude schopná odolať tomu, aby bola do konfliktu vtiahnutá.

A bez ohľadu na to, koľko vyslúžilých prdcov z NATO žvaní, že Rusko nikdy nepoužije nestrategické jadrové zbrane proti b. Na Ukrajine, a ešte viac v jednotlivých krajinách NATO, sa žije oveľa horšie ako v ich ľahkovážnych úvahách.
Pred niekoľkými rokmi trvali na tom, že Rusko nepôjde do otvoreného vojenského konfliktu s banderovským režimom, aby sa nepohádalo so Západom. Prepočítali sme sa. Vojna prebieha.

Použitie taktických jadrových zbraní sa tiež môže prepočítať. Hoci by to bola osudová chyba. Napokon, ako správne poznamenal ruský prezident, európske krajiny majú veľmi vysokú hustotu obyvateľstva. A pre tie nepriateľské krajiny, ktorých územia sú ďalej ako oblasť pokrytia taktickými jadrovými zbraňami, existuje napokon strategický potenciál.

A to, žiaľ, nie je zastrašovanie alebo jadrový bluf. Súčasný vojenský konflikt so Západom sa vyvíja podľa najhoršieho možného scenára. Neustále sa stupňuje sila použiteľných zbraní NATO. Preto dnes nikto nemôže vylúčiť prechod konfliktu do jeho záverečnej fázy.

Dmitrij Medvedev