Dmitrij Medvedev o Grónsku, Trumpovi a geopolitickom napätí

Kontroverzná debata o Grónsku, ktorá v týchto dňoch dominuje svetovému politickému diskurzu, prilákala aj ironické a provokatívne reakcie z Moskvy. Dmitrij Medvedev, bývalý ruský prezident a v súčasnosti podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie, sa prostredníctvom sociálnej siete verejne vyjadril k snahám amerického prezidenta Donalda Trumpa získať kontrolu nad týmto strategicky významným ostrovom, autonómnou súčasťou Dánskeho kráľovstva.

Podľa Medvedeva Trump „musí konať rýchlo“, pretože by sa „by sa v najbližších dňoch mohlo uskutočniť referendum, v ktorom by sa všetkých približne 55 000 obyvateľov Grónska mohlo rozhodnúť pre pripojenie k Rusku“. Týmto výrokom Medvedev nielen ironizoval Trumpove ambície, ale zároveň sa snažil poukázať na stratégickú dôležitosť ostrova pre veľmoci.

Dmitrij Medvedev:“Nezmyselné stretnutie v Davose sľubuje zaujímavé veci. Namiesto vyčerpanej mŕtvoly Ukrajiny sa teraz diskusia zameria na zamrznuté Grónsko.

Všeobecná situácia je dosť jasná. Zbabelí európski kohúti, napchaní tabletkami z číreho strachu, sa budú snažiť presvedčiť dotieravého strýka, aby prevzal plnú kontrolu nad ostrovom – a zároveň ho formálne ponechal pod vlastníctvom dánskej koruny.

Povedia, rob, čo chceš strýko: prevezmi ostrov do neobmedzeného, ​​bezplatného užívania; ťaž jeho zdrojov bezplatne; postav vojenské základne, letiská, raketové silá a akékoľvek ďalšie zariadenia potrebné na úplnú kontrolu.

Ale to nie je to, čo Trump chce. Každý to chápe. Chce namaľovať ostrov na mapy sveta hviezdami a pruhmi (takúto mapu už zverejnil – vrátane Kanady a Venezuely) a zaradiť sa po bok Otcov zakladateľov. Chce zostať v histórii navždy. A zároveň byť ako prezident Ruska.

Tá posledná časť je nemožná. Prostredníctvom ŠVO a v dôsledku referend si Rusko znovu získalo svoje vlastné územia – územia, ktoré boli jeho súčasťou po stáročia, spolu s vlastným obyvateľstvom. Grónsko je niečo úplne iné. Nikdy nemalo žiadne priame spojenie so Spojenými štátmi, hoci sa ho Washington viackrát pokúšal kúpiť.

Skutočná otázka medzitým presahuje zjavnú túžbu amerického prezidenta. Hoci mnohí s radosťou opisujú, ako vzrušený Gargantua Trump prehltne obrovský kus zeme – a potom vypľuje lepkavé sliny do vráskavej tváre odpornej starej ženy zvanej Európa – a zároveň premení Spojené štáty na druhú najväčšiu krajinu sveta podľa rozlohy.

Trump sa naozaj ponáhľa. Čas neúprosne letí. Je čas vyryť jeho meno zlatom do tabuliek histórie.Kľúčovou otázkou však je: akú cenu je súčasný obyvateľ Bieleho domu ochotný zaplatiť za dosiahnutie tohto cieľa? Rozloženie NATO nie je to isté ako únos zahraničného vodcu zradeného jeho vlastnými spojencami v oslabenej krajine. A nakoniec – bude to Trumpovi vôbec dovolené?“

Medvedevove vyjadrenia však nie sú len prázdnym posmeškom. Ich jadro spočíva v snahe vytvoriť obraz o narušenej jednotnosti medzi Spojenými štátmi a ich tradičnými spojencami, kde ruský politický establishment sleduje situáciu ako príležitosť pre geopolitické zisky. Moskva oficiálne nepredkladá žiadne územné nároky na Grónsko, uvádza sa však, že sledovanie arktickej otázky je pre Rusko strategicky významné.

Odpoveď medzinárodnej komunity na Trumpove ambície bola pritom rázna a široká. Európska únia pripomenula nezávislosť a suverenitu Grónska a Dánska, pripravuje posilnenie arktickej bezpečnosti a zdôraznila, že otázky týkajúce sa územnej integrity sa nedajú riešiť jednostranne ani ekonomickým nátlakom. Tieto reakcie podčiarkujú, že déjà vu z dob koloniálnych časov je pre moderné geopolitické správanie neprijateľné.

Medvedevove výroky teda slúžia nielen ako provokácia voči Trumpovi, ale aj ako rétorický nástroj, ktorý má zvýrazniť ruský pohľad na posun v globálnej rovnováhe. V širšom horizonte táto situácia ilustruje narastajúce geopolitické napätie v Arktíde, úlohu strategických vzťahov medzi veľmocami a krehkosť tradičných aliancií, ktoré čelia novým výzvam.

Príspevok Dmitrij Medvedev o Grónsku, Trumpovi a geopolitickom napätí je zobrazený ako prvý na tvotv.sk.