Tarifa predražuje plyn smerujúci zo severoeurópskych prístavov do Česka, Rakúska a na Slovensko. Nemecký parlament by ju mal „pre zachovanie dobrých susedských vzťahov“ zajtra zrušiť. Poplatok je dedičstvom energetickej krízy, ktorá vyvrcholila v roku 2022 po tom, čo Rusko znížilo dodávky plynu do Európy. Berlín zaviedol poplatok za využitie nemeckého prepravného systému, aby sa pokúsil získať […]
Menej ako 1 min. min.
Tarifa predražuje plyn smerujúci zo severoeurópskych prístavov do Česka, Rakúska a na Slovensko. Nemecký parlament by ju mal „pre zachovanie dobrých susedských vzťahov“ zajtra zrušiť.
Poplatok je dedičstvom energetickej krízy, ktorá vyvrcholila v roku 2022 po tom, čo Rusko znížilo dodávky plynu do Európy. Berlín zaviedol poplatok za využitie nemeckého prepravného systému, aby sa pokúsil získať späť miliardy eur, ktoré vynaložil na nákup neruského plynu za závratne vysoké ceny.
Aby sa náklady vrátili, všetok plyn vstupujúci do krajiny bol spoplatnený – dokonca aj plyn, ktorý práve prechádzal zo západoeurópskych terminálov LNG.
Berlín pôvodne aj po tlaku Európskej komisie a stredoeurópskych štátov sľúbil v máji tohto roka, že kontroverznú prirážku zruší od 1. januára 2025. Vtedy má do Únie prestať prúdiť ruský plyn cez Ukrajinu a stredoeurópske krajiny budú odkázané na dodávky z iných zdrojov.
Tento záväzok však mohol zvrátiť decembrový pád nemeckej vlády. Zrušenie prirážky sa však v nemeckom parlamente nakoniec asi podarí presadiť pravdepodobnému budúcemu kancelárovi Friedrichovi Merzovi.
Slovensko nemá výhodu zo skladovania
Rakúsko, Česko, Slovensko a Maďarsko tvrdia, že poplatok pridáva takmer desať percent k nákladom na plyn prúdiaci z Nemecka. Preto je podľa nich prekážkou ich odklonu od ruského plynu. Odpor vedú Rakúsko a Česko, ktoré sa do veľkej miery spoliehajú na plyn dovážaný cez nemecké územie.
Podľa riaditeľa divízie obchodu slovenského najväčšieho dodávateľa energií na Slovensku – SPP Michala Ľalíka tranzitné poplatky v našich končinách za posledné roky neustále rastú. „Je to síce nepríjemné, ale je to prirodzený vývoj v dôsledku zmeny tokov zemného plynu,“ povedal v rozhovore pre EURACTIV Slovensko.
To isté platí podľa neho aj pre prepravné poplatky cez Nemecko, ktoré „sú nastavené na férovej úrovni.“ Problémom je však takzvaný gas storage neutrality charge.
„Keďže my by sme plyn cez Nemecko len prepravovali, nemáme benefit z toho, že Nemecko vlastní tieto strategické zásoby. Tie nie sú určené na pokrytie potrieb a zvýšenie energetickej bezpečnosti klientov na Slovensku. My len využívame nemeckú prepravnú sieť na prepravu nami nakúpeného plynu na spotrebu domácností a priemyslu na Slovensku. Malo by sa to rozlišovať a Európska komisia by sa na to mala zamerať,“ objasnil.
S podporou nemeckého parlamentu
Keď v novembri padla nemecká vláda, padla aj parlamentná väčšina, ktorá bola nevyhnutná na prijatie zmeny zákona. Kresťanským demokratom (CDU) by sa napriek tomu mohlo podariť presvedčiť dosluhujúci nemecký parlament, aby prirážku zrušil, informovali portál Euractiv tri zdroje blízke procesu.
Jeden zdroj uviedol, že nádejný kancelár Friedrich Merz presadzoval podporu zmeny zákona už na utorkovom (17. decembra) schôdzi skupiny CDU. Odvolával sa pritom na potrebu udržiavať dobré vzťahy so susdnými Českom a Rakúskom. V týchto krajinách vládnu sesterské strany CDU, ktoré takisto patria do európskej strany ľudovcov.
Poplatok za tranzit chcú zrušiť aj zelení a stredoľavá SPD (S&D), čo znamená, že CDU môže počítať pri tomto kroku s parlamentnou väčšinou. Nemeckí poslanci budú o prijatí zmeny hlasovať zajtra – v piatok 20. decembra.
Neruský plyn ostáva stále drahší
Tranzitné poplatky boli jedným z hlavných argumentov Deklarácie o podpore prepravy plynu cez územie Ukrajiny, ktorú tento týždeň iniciovala SPP. Dokument vymenúvava dôvody, prečo by mal pokračovať tranzit plynu cez Ukrajinu aj po skončení tranzitnej zmluvy po 1. januári 2025.
„V prípade celého slovenského trhu by to bolo navyše viac ako 220 miliónov eur. Rozdiel spôsobujú najmä tranzitné poplatky, ktoré do budúceho roku zrejme porastú, pričom ešte stále nie je známa ich finálna výška,“ povedal predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SPP Vojtech Ferencz.
Signatármi deklarácie adresovanej šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyen sú dodávatelia a prepravcovia energií, obchodné zväzy a veľkí priemyselní odberatelia z Maďarska, Rakúska, Talianska a Slovenska ako napríklad MOL či Zväz rakúskeho priemyslu.
