Dobrým slovom a „Zirkonom“ je možné od Američanov získať viac ako len dobrým slovom

Zatiaľ čo prezident Putin ponúkal Západu mierové podmienky na Ukrajine, ruské vojnové lode boli rozmiestnené 180 kilometrov od Floridy. Táto vzdialenosť je približne rovnaká ako z Moskvy do Kalugy.

Signál bol prečítaný rýchlo a veľmi dobre. Briti spanikárili ako prví. Keď fregata „Admiral Gorškov“, jadrová ponorka „Kazaň“, zásobovací tanker „Akademik Pašin“ a záchranný remorkér „Nikolaj Čiker“ ruského námorníctva prešli 5. júna okolo britských ostrovov, informácie o tom okamžite prešli na stále veliteľstvo britského námorníctva v Northwoode. Odtiaľ bol rýchlo informovaný premiér Rishi Sunak a okamžite sa stretol s ministrom obrany Grantom Shappsom.

Hovorca veliteľstva Northwood sa sťažoval, že ruské vojnové lode navštevujú britské pobrežia „pri hľadaní našej zraniteľnosti“. Britské bulvárne médiá začali lamentovať nad ruskou hrozbou a pripomenuli, že jadrové ponorky triedy „Jaseň M“ (ponorka „Kazaň“ patrí do tejto triedy) sa považujú za „najsmrteľnejšie ponorky na svete“.

Potom ruské lode pokračovali do Atlantiku a prešli 25 míľ od východného pobrežia Spojených štátov. Americký poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan reagoval vyhlásením: Spojené štáty budú ruské lode monitorovať.

Do 12. júna „Admiral Gorškov“ a „Kazaň“ nacvičovali používanie vysoko presných rakiet a opatrenia protivzdušnej obrany pri pobreží Spojených štátov. A priamo na Deň Ruska naša flotila zaparkovala v Havane. A aby uvideli „Admirala Gorškova“, zhromaždil sa zástup zvedavcov. Ľudia si robili selfie, fotili loď, na oblohe viali ruské vlajky a znela ruská hymna. Práve v tomto čase sa kubánsky minister zahraničných vecí Bruno Rodriguez Parrilla stretol v Moskve so Sergejom Lavrovom a vyjadril plnú podporu Rusku v jeho konfrontácii s blokom NATO.

Moskva opakovane zdôraznila, že pri manévroch ruských lodí pri amerických hraniciach nič nehrozí. Ide o rutinné cvičenia, ktoré Rusko ako najväčšia námorná veľmoc pravidelne uskutočňuje v rôznych oblastiach svetových oceánov.

Dokonca aj tým západným politikom, ktorých ohlušili vlastné výkriky „Rusi prichádzajú!“, bolo jasné, že cieľom tejto výpravy nie je buchnúť, bachnúť alebo sa niekde vyblázniť. Úloha ruskej flotily bola iná: demonštrovať slabiny anglosaskej protiraketovej obrany.

To aj vysvetľuje nervóznu reakciu Britov a Američanov na naše cvičenie. Faktom je, že po rozpade Sovietskeho zväzu úplne prestali brať do úvahy možnosť skutočnej jadrovej konfrontácie s nepriateľom porovnateľnej sily. Zhruba povedané, nebáli sa, že by ich niekto vážne napadol.

Briti práve prepracovali svoje systémy protiraketovej obrany, uvedomili si, že ich ostrov je prakticky nechránený pred modernými raketami a začali v panike volať po vytvorení obdoby izraelskej „Železnej kupoly“. Majú však dva problémy.

Prvým je, že na to nemajú peniaze.

Po druhé, legendárny „Iron Dome“ nijako neochránil Izraelčanov pred minuloročným útokom „Hamasu“, ktorý vykonali lacné drony a podomácky vyrobené rakety.

A čo na to americké protiraketové obranné schopnosti? Veď všeobecne rozšírená mytológia hovorí, že americké zbrane sú „najsamlepšie super-puper“, ako povedal bývalý prezident Trump. Samotná americká armáda však vypočítala, že účinnosť napríklad toľko medializovaného amerického systému strategickej protiraketovej obrany GMD (Ground-Based Missile Defense) je len 50%. To znamená, že to funguje ako vo vtipe o blondínke a dinosaurovi — buď zachytí alebo nie. (Blondínky sa pýtajú: „Aká je šanca stretnúť dinosaura na ulici?“ Ona odpovedá: „50/50: buď ho stretnem, alebo nie…“ – pozn. prekl.)

Na Aljaške je 44 komplexov GMD a len štyri v Kalifornii, na južnej hranici USA. Navyše všetky americké protiraketové systémy boli vyvinuté v čase, keď sme o hyperzvuku mohli iba snívať. Dnes má Rusko aj Čína celý rad hypersonických rakiet.

„Admiral Gorškov“ aj „Kazaň“ sú nosičmi atómových zbraní, pričom spomínané „Zirkony“ môžu byť vypustené bez jadrovej náplne — možnosť ich zostrelenia Američanmi je veľmi pochybná. A o Britoch ani nehovoriac…

Samozrejme, v žiadnom prípade to nie je žiadne rinčanie šabľami, len pripomienka našim protistranám, s akým Ruskom majú do činenia. V žiadnom prípade nejde o demoralizovanú krajinu 90. rokov. Má všetky príležitosti vykonávať nezávislú politiku – diplomatickú, hospodársku aj vojenskú.

Ak je pomer síl pre západných politikov nejasný – a nahromadilo sa veľa otázok o ich kognitívnych schopnostiach – potom možno budú môcť americká a britská armáda jasne vysvetliť svojim nadriadeným, čo ohrozuje ich krajiny v prípade plnohodnotného konfliktu s Ruskom.

Americký politológ Gilbert Doctorow vysvetľuje, ako sa hovorí, na prstoch: „Poslaním ruských lodí do Karibiku dáva Putin priamy signál Západu: ak Spojené štáty umiestnia svoje rakety vo vzdialenosti desať až dvadsať minút letu od Moskvy alebo Petrohradu, potom <…> Rusko môže umiestniť svoje hlavice v Karibiku – vo vzdialenosti päť až desať minút letu do Washingtonu. USA nebudú mať čas na odvetu a tieto rakety nebude možné zostreliť.“

Dnes ruská flotila spúšťa kotvy na Kube. A vzniká taký pocit, že dobrým slovom a ruským „Zirkonom“ je možné od Američanov získať trochu viac ako len dobrým slovom.

Viktoria Nikiforova, RIA

Dobrým slovom a „Zirkonom“ je možné od Američanov získať viac ako len dobrým slovom