V zime ho má doma veľa ľudí „plné vedro“ a často končí v koši. Lenže toto hnojivo vie byť na jar prekvapivo užitočné – najmä pri paradajkách, ktoré milujú draslík a ocenia aj vápnik. Aby to však fungovalo, treba dodržať pár pravidiel: inak si pôdu zbytočne zhoršíte. Tu je jednoduchý návod, ako ho bezpečne nazbierať, uskladniť a použiť tak, aby ste z neho mali úžitok, nie starosti.
Ak sa vám do výsevu paradajok ešte nechce, dá sa urobiť iná praktická vec: pripraviť si drevný popol ako hnojivo pre paradajky. V praxi sa často stáva, že ľudia popol vyhodia a na jar kupujú draselné či „podporné“ zmesi, hoci doma už majú minerálny základ zadarmo.
Popol však nie je univerzálny zázrak na všetko – je to silný pomocník, ktorý treba používať s mierou a s rozumom.
Drevný popol ako hnojivo na paradajky: prečo to vôbec funguje
Drevný popol obsahuje najmä minerály, ktoré ostanú po spálení dreva – typicky vápnik a draslík, často aj horčík a fosfor. Zároveň má „vápniaci“ efekt, čiže vie zvyšovať pH pôdy (robiť ju menej kyslou). To je výhoda vtedy, keď máte pôdu kyslejšiu a paradajky v nej idú len tak-tak, alebo keď je nízky draslík.
Lenže práve tu je aj háčik: ak je pôda už neutrálna až zásaditá, popol môže spraviť viac škody než úžitku. Preto dáva zmysel aspoň orientačne poznať pH pôdy (jednoduchý test z hobby predajne často stačí na rozhodnutie).
Čo zbierať v zime a čo do vedra radšej nikdy nedávať
Najčastejšie to zlyhá, keď sa do popola primieša „všetko, čo horelo“. Pre záhradu je bezpečný len popol z čistého, neošetreného dreva.
Používajte:
-
popol z krbu/pece, kde sa pálilo čisté drevo (bez náterov a chémie),
-
jemný, sivý popol bez zvyškov plastov, papiera s potlačou a podobne.
Vyhnite sa:
-
popolu z lakovaného, moreného, impregnovaného alebo lepeného dreva,
-
popolu z brikiet s prísadami a z odpadu,
-
popolu, v ktorom sú kúsky nespálených materiálov a podozrivé zvyšky.
Ak máte pochybnosti, radšej popol nepoužite do zeleninového záhona.
Ako popol správne uskladniť, aby na jar „nezvlhol a nezdivel“
V praxi sa často stáva, že popol stojí vonku v otvorenom vedre, navlhne a zmení sa na nepríjemnú žieravú kašu. Popol treba držať v suchu a uzavretý, aby:
-
nevlhol (vlhkosť znižuje praktickosť a môže z neho spraviť žieravejší roztok),
-
nerozfúkal sa po dvore,
-
nezmiešal sa s nečistotami.
Najistejšie je kovové vedro s vekom, najmä kým si nie ste istí, že je popol úplne vychladnutý.
Kedy a ako ho dať k paradajkám, aby sa živiny dostali ku koreňom
Najlepšie funguje, keď sa popol nedá „na poslednú chvíľu“, ale včas a zapracuje sa do pôdy. Prakticky máte tri rozumné možnosti:
-
Pred výsadbou na jar – rozsypať tenkú vrstvu, zapracovať do vrchnej vrstvy pôdy a až potom sadiť.
-
Do kompostu – len občas a v malých dávkach, aby kompost nebol zbytočne zásaditý.
-
Ako ľahké prihnojenie počas sezóny – veľmi striedmo, skôr ako doplnok, nie ako rutina po každom daždi.
Najčastejšie to zlyhá, keď sa popol nechá na povrchu v hrubej vrstve alebo sa dá priamo ku klíčiacim semienkam a mladým rastlinám. Popol je zásaditý a koncentrovaný – mladé korienky to nemusia zvládnuť.
Dávkovanie: menej je viac, inak si pôdu zasolíte alebo preženiete pH
Pri popole sa neoplatí byť štedrý. Odporúčania z praxe aj z odborných podkladov sa zhodujú v tom, že treba držať ročné limity a aplikovať radšej málo než veľa.
Praktické orientačné pravidlá:
-
držte sa skôr „tenkej posýpky“, nie hrubej vrstvy,
-
nerozsýpajte popol opakovane na to isté miesto každých pár týždňov,
-
ak chcete byť presní, držte sa ročného limitu približne okolo pár kilogramov na 100 m² (v závislosti od pôdy) a sledujte reakciu rastlín.
Ak máte možnosť urobiť pôdny test, je to najistejší spôsob, ako trafiť dávku bez rizika.
Dve časté chyby, ktoré ľudia spravia aj s dobrým úmyslom
V praxi sa často stáva, že záhradkár urobí niečo „logické“ – a práve to je problém:
Prvá chyba je miešať popol s dusíkatými hnojivami (napríklad močovina). Popol má vysoké pH a pri kontakte s niektorými dusíkatými formami môže dochádzať k úniku amoniaku. Výsledok? Dusík „vyvetráte“ skôr, než ho rastlina využije.
Druhá chyba je dávať popol tam, kde ho rastliny nechcú: ku kyslomilným druhom (napríklad čučoriedky, rododendrony) alebo do pôd, ktoré už majú pH vyššie. Tam je popol skôr cesta k problémom.
Pomôže popol aj proti hnilobe kvetného konca na paradajkách
Často sa spomína, že popol „pomáha“ s hnilobou kvetného konca (tmavá škvrna na spodku plodu). Je pravda, že popol obsahuje vápnik, ale pri tomto probléme zvyčajne nejde len o samotný vápnik v pôde. Veľmi často rozhoduje nepravidelná zálievka, stres rastliny a kolísanie príjmu vody, kvôli ktorému sa vápnik nedostáva rovnomerne do plodov.
Ak chcete znížiť riziko:
-
zalievajte pravidelne (nie raz sucho, raz potopa),
-
mulčujte, aby pôda nevysychala,
-
s popolom to nepreháňajte a nepovažujte ho za „zázračnú poistku“ na všetko.
Čo spraviť ešte dnes, aby ste mali na jar hnojivo zadarmo
Teraz je ideálny čas popol nazbierať, presiať od väčších uhlíkov a uložiť ho do suchej uzavretej nádoby. Na jar ho potom použite rozumne: v malom množstve, zapracovať do pôdy a sledovať reakciu rastlín.
Keď sa to spraví správne, drevný popol ako hnojivo na paradajky vie byť jednoduchý a lacný spôsob, ako podporiť rast a plodenie bez zbytočných nákupov.
The post Doma ho máte viac než dosť: toto super hnojivo pre paradajky vie na jar ušetriť množstvo peňazí aj nervov appeared first on Šikovník.