Domovská banka Únie považuje investície do jadra za „veľmi rizikové“

Európska investičná banka nezdieľa nadšenie pre nové elektrárne s projadrovými členskými štátmi a eurokomisiou. Financovanie nových zdrojov nevylučuje, no s investičnými rozhodnutiami musia súhlasiť všetky krajiny Únie vrátane tých, ktoré sú proti jadru.

Minulotýždňový globálny summit o jadrovej energii v Bruseli, na ktorom sa zúčastnili okrem členských štátov Únie aj India, Čína a Spojené štáty, mal zabezpečiť lepšie financovanie jadrovej energie. Vystúpila na ňom aj šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen s tým, že kľúčové pre rozvoj jadrových zdrojov je zabezpečiť nové investície.

„Vyzývame na väčšiu integráciu jadrovej energie do environmentálnych, sociálnych a riadiacich (ESG) politík medzinárodného finančného systému,“ napísali účastníci v spoločnom vyhlásení prijatom na podujatí.

Ale aby sa tak stalo, musia byť do financovania jadrových elektrární zapojené svetové multilaterálne banky vrátane Svetovej banky, Ázijskej investičnej banky a Európskej investičnej banky, tvrdia signatári. Verejné banky totiž môžu napríklad zárukami v rizikovejších projektoch pritiahnuť súkromné investície.

Niektoré finančné inštitúcie sú však „politicky váhavé, nie nevyhnutne v prospech jadrovej energie“, uviedla pred summitom kancelária francúzskeho prezidenta. Európska investičná banka jeho obavy potvrdila.

EIB, ktorá je najväčšou verejnou finančnou inštitúciou na svete, sa k plánom na rozvoj jadra vyjadruje zdržanlivo. Namiesto ohlásenia investícií do nových jadrových projektov potvrdila, že chce naďalej masívne podporovať obnoviteľné zdroje. Tie majú zostať do konca desaťročia jej prioritou.

Teoreticky sú jadrové projekty v rámci Európy oprávnené na financovanie EIB a od roku 2000 bolo financovaných osem jadrových projektov za viac ako jednu miliardu eur. Na porovnanie, EIB len v roku 2021 požičala viac ako 10 miliárd eur na investície do obnoviteľnej energie.

Jadrové projekty predstavujú „veľmi vysoké“ riziko

„Sme banka a riziká [jadrových] projektov považujeme za veľmi vysoké,“ vysvetlil viceprezident EIB Thomas Östros.

Takéto vyjadrenia znamenajú, že stratégia financovania jadrových zdrojov sa zo strany EIB pred rokom 2030 zásadne nezmení, povedala generálna delegátka francúzskeho združenia pre jadrovú energiu Sfen Valérie Faudon.

Faudon označila Östrosov prejav za znepokojujúci, priznala však, že v tejto oblasti sa dosiahol určitý pokrok, keďže „nie je to tak dávno, čo si všetci v Bruseli mysleli, že je úplne normálne povedať, že EIB má financovať len obnoviteľné zdroje,“ povedala pre portál Euractiv.

Financovanie nie je vylúčené

Takzvané projadrové európske krajiny, medzi ktoré patrí aj Slovensko, ale aj Európska komisia už dlhšie volajú po tom, aby sa banka EÚ otvorila jadrovým projektom. Deje sa to v situácii, keď európske inštitúcie čoraz viac uznávajú výhody jadrovej energie v oblasti klímy. To sa prejavilo napríklad v zákone o čistom priemysle, ktorý ju označuje za „strategickú“.

Zároveň sa zdá, že Európska komisia, ktorá je zodpovedná za poskytovanie stanoviska k smerovaniu investícií EIB, je viac než predtým naklonená jadrovým projektom. Budúcnosť vidí najmä v malých modulárnych reaktoroch (Small Nuclear Reactors – SNR) a preto nedávno podporila vznik aliancie s cieľom urýchliť ich vývoj a nasadenie a rozvoj celého dodávateľského reťazca v Európe.

Financovanie jadrových projektov teda nie je vylúčené, ako nedávno potvrdila nová šéfka EIB Nadia Calviño.

Súhlasiť musia všetky krajiny EÚ

Tlak na vedenie EIB narastá po výzve jadrovej aliancie vedenej Francúzskom zo začiatku marca. Keďže poslaním európskej domovskej banky je podporovať kľúčové verejné politiky Únie, aliancia žiada, aby sa otvorila investíciám do jadra.

Výstavba jadrových elektrární vyžaduje vysoké počiatočné investície. Keďže sa tieto zdroje zvyknú predražovať a ich dostavba často mešká, súkromní investori žiadajú záruky z verejného sektora. Práve tu by mohla nájsť svoju úlohu EIB.

Investičné rozhodnutia EIB si vyžadujú súhlas všetkých členských štátov EÚ, čo môže byť pri týchto investíciách problém. Zatiaľ čo Francúzsko je historicky neochvejným zástancom jadrovej energie, Nemecko a Rakúsko sú ostro proti.