Dostane sa Poľsko spod článku 7? Maďarsko hovorí o dvojakom metri

Ministerské rokovania naznačujú, že Poľsko sa môže čoskoro zbaviť obvinení z porušovania právneho štátu. Proces zostáva aktuálny pre Maďarsko, ktoré sa sťažuje, že EÚ chce Poľsku uznať aj nedokončené reformy.

Podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová uviedla, že po utorkových (21. mája) rokovaniach na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti odporučí exekutíve EÚ, aby stiahla konanie podľa článku 7 proti Poľsku, ktoré sa začalo v roku 2017.

Podľa článku 7 môže EÚ pozastaviť určité práva členských štátov, napríklad účasť na hlasovaniach, ak existuje riziko porušenia zásad právneho štátu.

„Navrhla som, aby sa v Rade uskutočnila diskusia, a v najbližších dňoch navrhnem Komisii, aby stiahla rozhodnutie prijaté v roku 2017,“ uviedla v utorok Jourová a dodala, že porušenia, aké sa vzťahujú na postup podľa článku 7, „už nemajú v Poľsku miesto“.

Po zasadnutí ministrov EÚ sa k tejto záležitosti vyjadril poľský minister spravodlivosti Adam Bodnar: „Je to dôležitý deň pre Poľsko, pre poľských občanov. Zdá sa, že konanie podľa článku 7, ktoré vrhalo tieň na povesť Poľska, sa čoskoro skončí.“

Zároveň poďakoval Jourovej za to, že „ocenila všetko, čo sa doteraz dosiahlo“ v úsilí Poľska o obnovenie právneho štátu.

Nová vláda chce vrátiť Poľsko do Európy

Konanie podľa článku 7 bolo proti Poľsku začaté v reakcii na zmeny v súdnom systéme, ktoré vykonala predchádzajúca konzervatívna vláda strany Právo a spravodlivosť (ECR) a ktoré podľa Komisie narušili nezávislosť súdnictva v krajine.

Nová koalícia na čele s Donaldom Tuskom, ktorá v decembri 2023 nahradila PiS, sa zaviazala „vrátiť Poľsko do Európy“ zlepšením vzťahov s inštitúciami EÚ a zrušením kontroverzných zákonov prijatých jej predchodcami.

Ako Euractiv informoval začiatkom tohto roka, kľúčom k rozhodnutiu Rady a Komisie stiahnuť postup podľa článku 7 bol Bodnarov akčný plán. Plán pozostával z deviatich zákonov zameraných na reformu súdnictva a jeho väčšiu nezávislosť.

„Nepremeškáme ani deň prácou na obnovení právneho štátu v Poľsku,“ povedal Bodnar a zdôraznil, že ide o „ťažký, komplikovaný proces, (…) podmienený rôznymi okolnosťami“.

Proces komplikuje najmä osoba prezidenta, Andrzeja Dudu, ktorý zostáva lojálny strane Právo a spravodlivosť, a ohrozuje plány novej vlády využitím svojho práva veta.

Bodnar zdôraznil, že stiahnutie žaloby nezbavuje Poľsko povinnosti implementovať a dodržiavať právo EÚ, a dodal, že krajina „je neustále povinná predkladať (správy) o právnom štáte“.

Napriek tomu podľa Jourovej poľská vláda „veľmi jasne chápe situáciu“ a „rešpektuje rozsudky Súdneho dvora EÚ“, a preto by rozhodnutie o začatí konania mohlo byť zrušené.

Maďarsko hovorí o dvojakom metri

Podľa informácií portálu Politico sa však vývoj nepozdáva Maďarsku. To by po oslobodení Poľska spod článku 7 zostalo v procese osamotené.

Maďarsko sa sťažuje, že Brusel chce uznať Poľsku aj nedokončené reformy. S tými má Budapešť vlastnú skúsenosť. Európska komisia krajine pozastavila časť eurofondov, pretože ich nedostatočne ochraňovala pred korupciou. Vláda Viktora Orbána prijala niektoré zmeny, ktoré však podľa Bruselu neboli dostatočné. Časť eurofondov mu teda bola uvoľnená, ale časť zostáva pod kontrolou mechanizmu podmienenosti.

V prípade článku 7 však ide o odlišný proces. Rozhodujú v rámci neho ostatné členské štáty a inštitúcie EÚ, ktoré samy vyhodnocujú, či vidia v krajine riziko závažného porušenia základných hodnôt EÚ a právneho štátu.

V prípade zmrazenia eurofondov sa Európska komisia musí riadiť právnou analýzou ohrozenia eurofondov, zásadou proporcionality a jej rozhodnutia môže krajina napadnúť na Súdnom dvore EÚ.