Rekordné objemy ruského LNG dovážajú do EÚ ľadoborecké tankery z arktického terminálu Jamal. Od marca sa pre sankcie skomplikuje ich servisovanie v európskych lodeniciach. Zastavenie tranzitu plynu cez Ukrajinu začiatkom roka 2025 zvýšilo európsky apetít po ruskom plyne. Podľa portálu Politico doviezlo 27 krajín EÚ z Ruska 837 300 metrických ton skvapalneného zemného plynu (LNG). […]
Menej ako 1 min. min.
Rekordné objemy ruského LNG dovážajú do EÚ ľadoborecké tankery z arktického terminálu Jamal. Od marca sa pre sankcie skomplikuje ich servisovanie v európskych lodeniciach.
Zastavenie tranzitu plynu cez Ukrajinu začiatkom roka 2025 zvýšilo európsky apetít po ruskom plyne. Podľa portálu Politico doviezlo 27 krajín EÚ z Ruska 837 300 metrických ton skvapalneného zemného plynu (LNG). To je vzostup oproti 760 100 metrickým tonám, ktoré za to isté obdobie doviezli európske štáty v roku 2023.
Rok 2024 bol z hľadiska dovozu ruského skvapalneného plynu tiež rekordný. Podľa výpočtov spoločnosti Rystad Energy prijali európske prístavy v roku 2024 celkovo 17,8 milióna ton ruského LNG, čo predstavuje nárast o 2 milióny ton v porovnaní s rokom 2023.
Úlohu v rekordnom dovoze hrá viacero faktorov – chladné počasie od polovice decembra, relatívna nižšia výroba energie z vetra, ale aj zľavy, ktoré Rusko ponúka na svoje LNG. Udržať dodávky veľkých objemov skvapalneného plynu z Ruska však pomáhajú aj niektoré európske lodenice, ktoré ľadoborcové tankery doteraz opravovali.
V centre pozornosti je Jamal
Ruské LNG prúdi na európsky trh predovšetkým z arktického terminálu Jamal, ktorý väčšinovo vlastní ruská firma Novatek. V roku 2023 vyprodukoval 26 miliárd kubických metrov plynu, z čoho išlo až 72 percent do Európy. Pre dovoz LNG z arktickej oblasti potrebuje Rusko tankery, ktoré vedia preraziť ľad.
Tie sa doteraz – aj napriek vojne na Ukrajine a obmedzeniam pre ruské palivá – opravovali v európskych dokoch. Bez údržbových prác, ktoré zabezpečujú lodenice Damen v Breste vo Francúzsku a Fayard v Dánsku by malo LNG z Jamalu problém dostať sa na kľúčové európske trhy. Platí to zvlášť pre zimné obdobie, kedy sú ceny plynu najvyššie.
Francúzske a dánske lodenice sú tiež jediné v Európe, ktoré majú suché doky dostatočne veľké pre ľadoborce, ktoré prichádzajú z Jamalu severnou cestou. To už však pravdepodobne nebude možné.
Doteraz neboli lode do sankcií zahrnuté, čo čiastočne zmenil posledným decembrový sankčný balík. V rámci neho sa dostala na sankčný zoznam napríklad exportná loď Christophe de Margerie. Ide o jeden z pätnástich tankerov ľadovej triedy ARC7 nakúpených pre export z terminálu Jamal.
Dodávky z terminálu Jamal sa skomplikuje v marci, keď vstúpia do platnosti skoršie sankcie, ktoré zakazujú prekládku ruského LNG v európskych prístavoch za účelom predaja do tretích krajín. Zabránia tiež terminálom v EÚ presúvať skvapalnený zemný plyn z ľadoborcov do konvenčných tankerov. Táto zmena si vynúti dlhšie plavebné trasy pre arktické tankery, ktoré budú musieť robiť prekládky LNG na mori z lode na loď.
Bez údržby v európskych lodeniciach sa však do problémov dostane celá ruská flotila. Rusko by malo logistický problém – mohlo by servisovať tankery inde, ale tým by predĺžilo ich trasu. Ruské lode budú musieť prekonať oveľa dlhšiu a nebezpečnejšiu severnú námornou cestou do Číny. Tá je však splavná len počas teplejších mesiacov.
Hovorca spoločnosti Damen potvrdil, že lodenice neplánujú „v nadchádzajúcom období“ opraviť ďalšie ruské tankery LNG.
Rastie tlak
Väčšina ruského LNG z Jamalu sa do Európy dostáva cez Francúzsko, Belgicko a Španielsko. Ak by sa uzavreli európske prístavy, Rusku by to skomplikovalo využitie zemného plynu, ktorý skvapalňuje v tomto termináli.
Národné vlády týchto štátov teraz stupňujú tlak na obchodné spoločnosti, aby ruských dodávateľov opustili. Belgická vláda napríklad minulý týždeň schválila zákaz prekládky ruského LNG. Belgický terminál Zeebrugge je pritom najväčším reexportérom skvapalneného plynu z arktického terminálu.
Podobne aj španielska vláda vyzvala už dávnejšie dovozcov, aby nepodpisovali nové zmluvy s Moskvou. Práve dlhodobé kontrakty sú základom pre veľké objemy plynu prúdiaceho z Ruska do EÚ.
Španielska energetická spoločnosť Naturgy Energy Group SA má napríklad 20-ročný kontrakt na nákup paliva z terminálu Jamal až do roku 2038. Podobne je na tom aj nemecká spoločnosť SEFE, ktorá bola pred ruskou inváziou v roku 2022 známa ako Gazprom Marketing & Trading a bola dcérskou spoločnosťou ruského plynárenského gigantu Gazprom. Aj keď nad ňou nemecká vláda prebrala kontrolu, má stále platný kontrakt na dodávky z Jamalu až do roku 2038.
Desať štátov žiada sprísnenie sankcií
Nárast dovozu LNG z Ruska ide proti deklarovanému politickému cieľu Európskej komisie – znížiť do roku 2027 dovoz ruských fosílnych palív na nulu. Komisár pre energetiku Dan Jorgensen chce predstaviť plán, ako konkrétne majú euróspke krajiny opustiť ruské palivá už koncom februára.
K tejto snahe sa pridalo desať členských krajín, ktoré apelujú na Komisiu, aby do ďalšieho už 16. balíka sankcií voči Rusku, o ktorých sa bude diskutovať v najbližších týždňoch, zahrnula aj dovoz LNG a zákaz kotvenia ruských tankerov v európskych prístavoch. List podpísali škandinávske krajiny Dánsko, Fínsko a Švédsko, pobaltské štáty, Lotyšsko, Litva a Estónsko, východoeurópske krajiny Poľsko, Česká republika a Rumunsko, ako aj Írsko.
Doteraz na úplný zákaz dovozu ruského plynu v akejkoľvek frome vyzývali len jednotlivé krajiny, napríklad Švédsko a Nemecko, teraz však signatári listu predstavujú jednotný front.
„Schopnosť Ruska udržať svoje vojnové úsilie je hlboko prepojená s jeho energetickými príjmami,“ uviedli krajiny v uniknutom návrhu. „Musíme urobiť ďalší krok a riešiť rastúci ruský dovoz skvapalneného zemného plynu.
Konečným cieľom je podľa nich zakázať dovoz ruského plynu a LNG v čo najskoršom termíne.
