Draho aj zbytočne? Nie všetky úpravy odpadu sú si rovné

Slovensko už dlho zaostáva s povinnosťou stabilizácie komunálneho odpadu, ktorá nám vyplýva z európskej legislatívy. Je rozdiel, či ju splníme len formálne alebo skutočne efektívne, píše MICHAL SABO.

Autor je poslanec NR SR za Progresívne Slovensko. 

Poznáte skratku MBÚ? Aj keď sa v odborných kruhoch o nej hovorí už roky, nečudoval by som sa, ak ste doteraz o mechanicko-biologickej úprave odpadov pred uložením na skládku ešte nepočuli.

Počúvame, že ju musíme zaviesť, ale že na to zatiaľ nemáme kapacity, že je to drahé. Minister Tomáš Taraba hneď po nástupe do funkcie rozhodol, že minimálne rok ju ešte mať ani nebudeme. Čas sa nám už ani len nekráti, dávno vypršal. Legislatíva o tomto procese pochádza ešte z roku 1999.

Okrem neustáleho odkladania povinností, o ktorých sme vedeli ešte pred vstupom Slovenska do Európskej únie, je príbeh MBÚ aj príbehom o tom, ako sa dajú veci robiť poriadne, alebo len tak naoko. Ako sa môžu starostovia rozhodnúť, či nechajú niekoho dobre zarobiť bez reálneho úžitku, alebo sa postavia na stranu občanov.

Čo je vlastne MBÚ?

Ak by ste počúvali, ako o tejto téme hovoria neobratní politici, veľmi ľahko by ste získali dojem, že ide o triediaciu linku, na ktorej zamestnanci vyberajú z odpadu fľaše a plechovky. Nesprávne to totiž opisujú ako mechanicko-biologické triedenie, separáciu alebo dokonca spracovanie.

Povedzme si, ako vyzerá mechanicko-biologická úprava odpadov naozaj. Presnejšie, ako to malo aj u nás vyzerať od vstupu do EÚ pred dvadsiatimi rokmi, ale dodnes sme sa tam nedostali.

Iba sito a dve frakcie to nie sú

Úplne na začiatok si predstavte zmesový odpad. Ak vám chýba predstavivosť, choďte sa pozrieť do čierneho odpadkového koša. Zrejme aj ten váš kôš, žiaľ, stále obsahuje viac ako 70 percent materiálov, ktoré sa ešte dajú recyklovať.

Bola by škoda ho skládkovať alebo spaľovať, preto sa snažíme o jeho triedenie pri zdroji. Teda napríklad u vás doma.

Kým však začnú skutočne všetci poctivo separovať, mali by sme zabraňovať najväčším škodám aspoň tým, že odpad pred skládkovaním upravíme. Najprv mechanickým vytriedením.

Tu sa už môžete vrátiť k predstave triediacej linky. Vidíte ten pás? V skutočnosti za ním nemusia nutne stáť ľudia. Rôzne druhy odpadu môžu triediť magnety alebo roboty. Na Slovensku však ide väčšinou o tie najjednoduchšie zariadenia. Poznáte to, načo investovať do triedenia, keď odpad stačí podrviť a následne ho prehnať cez sito?

Sito rozdelí podrvený odpad na dve frakcie – nadsitnú (čiastočky väčšie ako 80 milimetrov) a podsitnú. Tá nadsitná obsahuje množstvo plastov, skla, kovov, ktoré sa dajú samostatne recyklovať. Vytriediť však z tohto mixu jednotlivé odpady a prípadne vyrobiť z nich tuhé palivo je drahé.

Preto je výsledkom sitovania väčšinou nadsitná frakcia smerujúca rovno na skládku a podsitná frakcia, ktorá obsahuje biologicky rozložiteľné materiály a priamo na skládku nemôže ísť. Bola by zdrojom emisií metánu.

Odpad + vzduch = metán

Metán je najjednoduchším uhľovodíkom, zároveň mimoriadne silným skleníkovým plynom a urýchľuje klimatickú zmenu. Neupravená biozložka zmesového odpadu sa na metán premieňa, keď sa ocitne na skládke bez prístupu vzduchu.

Na to, aby sa tak nedialo, slúži biologická stabilizácia. Stabilizuje podsitnú zložku tak, aby prestala byť biologicky aktívna. Aby sa nerozkladala. A aby sa na skládku dostala až v čase, keď už je všetok biologicky rozložiteľný materiál plnohodnotne rozložený.

Mikroorganizmy a baktérie rozložia biologickú zložku podsitnej frakcie rovnako, ako v prírode rozložia spadnuté jablko, exkrementy, konáre či lístie. A to za prístupu vzduchu, teda bez produkcie metánu.

Je to ako kompostovanie. Akurát, že kvôli prímesiam a kontaminácii inými odpadmi, ktoré boli v čiernom kontajneri, ako plasty, vytečené batérie, lieky, antibiotiká a podobne, nie je výsledkom kompost, ktorý by sa dal využiť na pôdu. Takáto podsitná frakcia už aspoň nie je zdrojom metánu, a teda ani klimatickou hrozbou.

Cieľ splnený. Teda bol by, ak by to takto v našich podmienkach začalo aj fungovať. No nevyzerá to tak.

Skratkou ku skratke

Minister Taraba aj v tejto problematike potvrdzuje svoj titul ministra všetkého iného okrem životného prostredia. Už sa vyjadril, že je hlúposť vyžadovať stabilizáciu podľa GS 21, vraj Slovensku bude stačiť AT4.

Chápem, tieto skratky pre väčšinu ľudí nič neznamenajú, no rozdiel je enormný. Kým pre dosiahnutie parametra AT4 stačí podsitnú frakciu s malými nákladmi za pár dní vysušiť, ak chceme dosiahnuť GS21, chce to už serióznejší a zodpovednejší prístup. A nákladnejší.

Prečo by sme teda mali trvať na povinnom dosiahnutí GS21? Vysušená podsitná frakcia podľa AT4 sa na skládke po navlhnutí rýchlo naspäť zaktivizuje. Nie je stabilizovaná, len sme ju „uspali“.

Stačí jedna búrka, alebo vlhkosť z iného odpadu a vysušená frakcia sa prebudí. Mikroorganizmy ju začnú v telese skládky rozkladať a výsledkom anaeróbneho procesu je metán. Presne ten metán, ktorému máme úpravou zmesového odpadu pred uložením na skládku predísť.

Samozrejme, povinnosť si formálne splníme aj takto, ale… Zmesový odpad sa upravil, podrvil, presitoval, vysušila sa podsitná frakcia, obce za tieto procesy zaplatili a výsledok je takmer rovnaký. Toľko práce a peňazí pre nič. Dáva vám to zmysel?

Okrem metánu je vo vzduchu aj biznis. Prevádzkovateľ takej potemkinovskej MBÚ dostane 80 až 120 eur za tonu odpadu. Samozrejme, len v prípade, že obce celému procesu nerozumejú, a preto ani len netušia, za čo vlastne platia.

Našťastie, v čele našich samospráv sú zvyčajne šikovní ľudia, ktorí budú určite vedieť, na čo si pri uzatváraní budúcich zmlúv na MBÚ majú dať pozor. Určite by sa im nepáčilo, ak by zdvihli domácnostiam poplatky za odpad v desiatkach percent a pritom úplne zbytočne.

Vzor Rakúsko?

Ak namietate, že najlepšie by bolo zmesový komunálny odpad vôbec nevytvárať a triediť kvalitne už v domácnostiach, plne s vami súhlasím. Envirorezort by sa mal tiež intenzívne venovať otázke, ako dosiahnuť maximálnu efektivitu triedenia odpadov už pri zdroji, poskytovať samosprávam plnú pomoc – metodickú, konzultačnú, edukačnú.

A asi neprezradím nič šokujúce, ak napíšem, že sa to nedeje. V odpadovom hospodárstve sa na Slovensku často presadzuje najhoršia možná prax a nasledujeme zlé príklady.

Teraz nás čaká mastná pokuta od Európskej únie. Už 25 rokov platí európska smernica, od nášho vstupu do EÚ vieme, že sme sa k jej plneniu zaviazali, eurofondy na MBÚ sú ukončené, keďže všetky štáty ich mali mať dávno vybudované.

A my tu máme štvrtú vládu Roberta Fica, ktorá do čela envirorezortu posadila Tomáša Tarabu. Ten medzi svojimi prvými rozhodnutiami v úrade odložil MBÚ o ďalší rok.

Rád spomína, ako veci robia napríklad v Rakúsku. V Rakúsku majú legislatívu k MBÚ. Nech sa páči, inšpirujte sa, pán minister.