Dvojaký život autora slávnych špionážnych románov. John le Carré si z nevier spravil pracovnú metódu

Spisovateľ sedel v Londýne v reštaurácii s Josifom Brodským, keď básnika dostihla správa, že práve získal Nobelovu cenu. Autor špionážnych trilerov závidel. Obetoval písaniu takmer všetko, a predsa na najvyššie literárne ocenenie márne čakal po väčšinu dospelého života.

Adam Sisman, oficiálny životopisec populárneho spisovateľa (s vedomím le Carrého synov), oslovil jedenásť jeho mileniek a šesť z nich presvedčil, aby sa mu zverili so svojím príbehom. Odhaduje, že ide len o malú časť žien, s ktorými mal spisovateľ (zomrel na konci roka 2020 v 89 rokoch) milostný vzťah.

Ako ich Sisman lepšie spoznával a zaznamenával detaily vzťahov, uvedomoval si, že už ich všetky predtým niekde stretol – na stránkach le Carrého napínavých trilerov. Výsledkom je fascinujúca kniha Tajný život Johna le Carrého.

Mal financie na to, aby mohol brať svoje milenky na exotické cesty, platiť im exkluzívne hotely, zahŕňať ich šperkami a niektorým z nich aj zaobstarať byt. Jedna o vzťahu s ním dokonca (po jeho smrti) napísala knihu, s ktorou by bol le Carré celkom spokojný. Dá sa zhrnúť do jednej jej vety: „David (le Carrého vlastného meno bolo David John Moore Cornwell) bol fantastický milenec.“

   

Keď sa na niekoho zameral, bol vo zvádzaní neodbytný. Len čo sa však románik skončil (väčšinou preto, že jeho manželka našla v ich vidieckom sídle milenkinu topánku alebo jej priatelia omylom odovzdali manželove erotické listy, ktoré si k nim dal posielať), nebolo odvolania.