10. marca 2026/Aktuálne dianie v ekonomike, Monitor Energetická úžina tlačí na ceny Vojna na Blízkom východe tlačí ceny ropy a plynu nahor o desiatky percent. Lodná preprava cez Hormuzský prieliv, cez ktorý prúdi pätina svetovej spotreby týchto energetických surovín, zastala. Problém je to špecificky pre Áziu, keďže veľká väčšina skvapalneného plynu putuje prielivom do Číny, Indie, Južnej […]
Menej ako 1 min.
min.
Energetická úžina tlačí na ceny
Vojna na Blízkom východe tlačí ceny ropy a plynu nahor o desiatky percent. Lodná preprava cez Hormuzský prieliv, cez ktorý prúdi pätina svetovej spotreby týchto energetických surovín, zastala. Problém je to špecificky pre Áziu, keďže veľká väčšina skvapalneného plynu putuje prielivom do Číny, Indie, Južnej Kórey a ďalších ázijských štátov. Európa z oblasti dováža asi 4 % svojej spotreby plynu. Konflikt môže prispieť k vyššej inflácii, finančné trhy však zatiaľ neočakávajú jej nekontrolovaný nárast.
Napätie na Blízkom východe zablokovalo dôležitú prepravnú trasu cez Hormuzský prieliv. Počet nákladných lodí prechádzajúcich cez úžinu klesol prakticky na nulu. Prepravné spoločnosti nie sú ochotné znášať riziko poškodenia plavidiel a tovaru a plavbu úžinou odmietajú. Ide pritom o dôležitú prepravnú trasu, cez ktorú denne prechádza takmer 20 % objemu celosvetovej dennej spotreby ropy a skvapalneného plynu. Samotný Blízky východ zodpovedá za takmer tretinu svetovej produkcie ropy. Najväčšia časť z toho pochádza zo Saudskej Arábie, ktorá sa svojou produkciou vyrovnáva Rusku. Naopak, vojnou zasiahnutý Irán zabezpečuje o niečo viac ako 5 % svetovej spotreby, napriek tomu, že jeho podzemné zásoby sú tretie najväčšie na svete (12 % svetových zásob).
Ceny ropy a ostatných energetických surovín v reakcií na vzniknuté napätie prudko rástli. Priemerná cena ropy Brent bola počas prvých marcových dní o približne 22 % vyššia ako vo februári a o štvrtinu vyššia ako počas minulého roka. Spotové ceny plynu v Európe si pripisovali takmer 60 %, zatiaľ čo cena plynu v USA ostala skôr stabilná. Dôvodom je aj vyššia závislosť Európy od skvapalneného plynu prepravovaného po mori. Neistota ohľadom bezpečnosti prepravných trás a stability dodávok sa tak odzrkadľuje na cenách na starom kontinente. Najväčším dodávateľom plynu do EÚ sú USA (cca 14 % importu plynu), ktoré sa za pár rokov stali energeticky sebestačnými, čo pozitívne vplýva na domáce ceny, ktoré konflikt neovplyvnil. Znakom nestability dodávok do EÚ je aj útok na zariadenie na výrobu LNG v Katare, hoci odtiaľ EÚ importuje iba okolo 4 % svojej spotreby plynu.
Dôsledky konfliktu pre svetový obchod a ekonomiku budú závisieť od jeho dĺžky. Finančné trhy zatiaľ neočakávajú, že by konflikt spôsobil dlhodobé výpadky na trhu energetických komodít. To demonštruje aj výrazne nižší rast cien pri dlhších kontraktoch ropy (o 7,4 %) a európskeho plynu (24 %) s dodávkou v budúcom roku oproti februáru. Pozitívnym faktorom je, že priama závislosť výkonnosti svetovej ekonomiky od ropy je dnes asi o tretinu nižšia ako na začiatku milénia. Dlhšie nepokoje však môžu vyvolať pretrvávajúce tlaky na ceny ropy a plynu, čo by sa pretavilo aj do globálneho zrýchlenia rastu spotrebiteľských cien, vrátane cien potravín. Energetické komodity sú totiž dôležitým vstupom do výroby rôznych hnojív. Určitý inflačný impulz, najmä v Európe, finančné trhy demonštrujú aj vyššími očakávaniami o vývoji medzibankovej úrokovej sadzby €str. To naznačuje, že cyklus zmierňovania menovej politiky je na konci a pri prípadnom zrýchlení inflácie nás môžu čakať skôr mierne vyššie úroky.
Príspevok Energetická úžina tlačí na ceny (Monitor 11/2026) je zobrazený ako prvý na Inštitút finančnej politiky.
