Energetické služby sú na Západe rozšírené, na Slovensku ich však pozná málokto (anketa)

Hoci sa na Slovensku zvyšuje počet budov obnovených cez garantované energetické služby, ich potenciál zostáva nevyužitý. Problémom je napríklad chýbajúca možnosť kombinovať rôzne druhy financovania. Tri krajské mestá a expert na energetiku pre portál EURACTIV Slovensko opísali svoje postrehy, čo by sa dalo zlepšiť. 

Garantované energetické služby (GES) sú veľmi obľúbené na Západe, ale aj v susednom Česku, kde ich využívajú už takmer 30 rokov a zrealizovalo sa cez ne viac než 270 projektov. Ide o nástroj, ktorý umožňuje splácať rekonštrukciu z úspor na energiách.

Na akom princípe to funguje? Poskytovateľ služby, čiže firma sprostredkujúca GES, sa zaviaže vykonať obnovu, napríklad výmenu kotolne, okien či zateplenie, ktorá povedie k úsporám energie na vybranej verejnej budove.

Majitelia budovy následne obnovu vyplácajú z ušetrených peňazí. Výhodou je, že nemusia disponovať vlastnými finančnými prostriedkami a že poskytovateľ za tieto úspory osobne ručí.

Napriek tomu, že rastie počet úspešných projektov GES aj na Slovensku, napríklad u zdravotníckych budov, povedomie o nich je však stále nízke. Portálu EURACTIV Slovensko to potvrdili aj reakcie od viacerých slovenských miest.

Kým tri nezareagovali vôbec, dve ďalšie otvorene povedali, že otázky o GES nedokážu zodpovedať, keďže o službách vedia len málo. Hlavné mesto pre portál uviedlo, že so službami nemá zatiaľ priame skúsenosti, ale plánuje to zmeniť:

„Za magistrát sa zatiaľ nerealizovala rekonštrukcia budov prostredníctvom GES. V rámci pripravovaného Akčného plánu udržateľnej energetiky a klímy mesta Bratislava (SECAP) plánujeme rekonštrukcie mestských budov a inštaláciu obnoviteľných zdrojov energií realizovať cez GES, ktoré vnímame na tento účel ako vhodné,“ uviedol hovorca magistrátu Peter Bubla.

Portál EURACTIV Slovensko oslovil samosprávy s otázkami, ako vnímajú garantované energetické služby na Slovensku, aké sú podľa nich hlavné bariéry v ich využívaní a aké majú (ne)výhody. Odpovede poskytli tri krajské mestá Žilina, Prešov a Banská Bystrica, a poradca pre energetiku Únie miest Slovenska Tomáš Nemec.

Otázky položené respondentom:

Aké sú podľa Vás hlavné bariéry na strane miest a samospráv, že viac nevyužívajú garantované energetické služby (GES)?
Aké výhody alebo nevýhody GES pre samosprávy vy osobne vnímate?
Vidíte nejaké prekážky v tom, ako vyzerá verejné obstarávanie na dodanie GES?
Čo by pomohlo zo strany štátu, aby mestá začali GES viac využívať?

Zuzana Ondrášová, odbor komunikácie mesta Žilina

Aké sú podľa Vás hlavné bariéry na strane miest a samospráv, že viac nevyužívajú garantované energetické služby (GES)?

Garantované energetické služby poskytujú verejnému sektoru možnosť financovania svojich projektov. V súčasných podmienkach je na Slovensku možné projekty GES vo verejnom sektore realizovať výhradne bez dôsledkov na výšku dlhu verejnej správy. Tento fakt do značnej miery limituje využiteľnosť tohto modelu a následne súkromného financovania pri komplexných rekonštrukciách verejných budov.

Do úspor, ktoré projekt splácajú, je možné započítavať výhradne len energetické úspory bez úspor na prevádzke, ako sú mzdové náklady či vynútené opravy. Zároveň táto výška úspor častokrát nedokáže splatiť komplexné riešenia, ako napríklad aj kompletné zateplenia objektov či stavebné poruchy.

Aké výhody alebo nevýhody GES pre samosprávy vy osobne vnímate?

Výhodou projektu GES je riešenie na kľúč. Voči zákazníkovi vystupuje len jeden dodávateľ, ktorý ručí za celkový výsledok. Poskytovateľ zároveň ručí za dosahovanie zmluvnej garancie, čo zjednodušene znamená – „ak klient nič neušetrí, klient nič neplatí“.

Dosiahnutie úspor sa docieli bez zaťaženia rozpočtu, čiže zákazník nepotrebuje finančné prostriedky počas realizácie úsporných opatrení. Prijímateľ služby GES si zhodnotí vlastný majetok prostredníctvom nových technológií, ktoré sa stávajú jeho majetkom hneď po inštalácii.

Okrem všetkých týchto výhod sa znížia aj prevádzkové náklady, zlepši sa kvalita pracovného prostredia, znížia sa nároky na obsluhu energetického hospodárstva a v neposlednom rade sa zlepší aj životné prostredie.

Vidíte nejaké prekážky v tom, ako vyzerá verejné obstarávanie na dodanie GES?

Pri verejnom obstarávaní GES sa obstaráva služba ako taká, ktorej snahou je dosiahnuť čo najväčšie energetické úspory. Keďže sa neobstaráva konkrétny technický návrh, je potrebné pri obstarávaní špecifikovať základné parametre, ako je minimálny objem požadovaných úspor, odhadované náklady na realizáciu projektu, určitý rámec prípustných technických riešení a iné požadované parametre.

Celú prípravu verejného obstarávania si môže zabezpečiť obstarávateľ aj sám, avšak postup realizácie takýchto projektov je úplne odlišný ako štandardný dodávateľský spôsob.

Pri príprave podkladov je nutné mať špecifické znalosti a kapacity, ktoré nemá zmysel budovať interne. Príprava internými kapacitami môže niekedy viesť k nevhodnej formulácii súťažných podmienok a k zmareniu celého verejného obstarávania.

Pri príprave verejného obstarávania je preto vhodné využiť služby nezávislého poradcu pre GES, ktorý dokáže správne nastaviť všetky požadované parametre projektu.

Čo by pomohlo zo strany štátu, aby mestá začali GES viac využívať?

Vo verejnom sektore sú väčšinou nutné komplexné rekonštrukcie budov, ktoré zahŕňajú okrem zvyšovania energetickej efektívnosti aj opatrenia, ktoré nesúvisia so spotrebou energie (stavebné poruchy, statické problémy), prípadne opatrenia, ktorých investícia ďaleko prevyšuje dosahovanú úsporu (ako zateplenie budov).

V tomto prípade by bol vhodný koncept kombinácie vzorovej zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, pripravenej Ministerstvom financií SR, spolu s klasickou zmluvou o dielo (ZoD).

Dodávateľ by ostal samozrejme stále iba jeden, ktorý by zastrešil obidve časti projektu.  Ďalším zlepšením by bola aj možnosť pri kombinácii GES a ZoD jedným dodávateľom, započítavať všetku úsporu (z časti GES aj ZoD) na splatenie investície GES. Táto výška úspory by značne dopomohla k väčšiemu rozsahu navrhovaných technických opatrení.

Michal Hudák, hovorca mesta Prešov

Aké sú podľa Vás hlavné bariéry na strane miest a samospráv, že viac nevyužívajú garantované energetické služby (GES)?

Za jednu z bariér možno považovať aj nutnosť schvaľovania GES v mestskom zastupiteľstve, čím sa celý proces stáva časovo náročnejším, prípadne nemusí byť návrh v pléne dostatočne podporený. Zároveň môže byť v niektorých mestách problémom aj absencia objektov, pri ktorých by sa dal vydokladovať výnos pri realizácii takéhoto projektu.

Aké výhody alebo nevýhody GES pre samosprávy vy osobne vnímate?

Pri garantovaných energetických službách nevnímame žiadne ich nevýhody, práve naopak, uvedomujeme si pozitíva, ktoré môžu budovám v našej správe priniesť. Aj preto v meste Prešov aktuálne pripravujeme historicky prvý projekt GES.

Vidíte nejaké prekážky v tom, ako vyzerá verejné obstarávanie na dodanie GES?

V procese verejného obstarávania by malo dôjsť k zlepšeniu prijatím nového zákona, ktorý by mal znižovať administratívnu záťaž a zjednodušovať jeho procesy.

Čo by pomohlo zo strany štátu, aby mestá začali GES viac využívať?

Výraznou pomocou štátu by bolo, ak by prišiel s novým modelom financovania pre samosprávy s nízkymi úrokovými sadzbami. Nemuselo by teda zo zásady ísť o nenávratný finančný príspevok. Projekty GES by sa tak pre samosprávy stali dostupnejšie a z dlhodobého hľadiska sú investície do energeticky efektívnych rekonštrukcií/opráv relatívne rýchlo návratné a z ekonomického hľadiska výhodné.

Ivan Drgoňa, hlavný energetik mesta Banská Bystrica

Aké sú podľa Vás hlavné bariéry na strane miest a samospráv, že viac nevyužívajú garantované energetické služby (GES)?

GES nie je zadarmo. V priamom porovnaní s cenou peňazí z bankového domu vychádza investičná akcia ako taká lacnejšia, keď si ju samospráva realizuje sama.

Princíp splácania investície z dosiahnutých úspor po relatívne dlhú dobu (8 – 10 rokov) prináša v sebe riziko vo forme nestabilných cien primárnych energií, čo môže priniesť konflikt pri uplatňovaní si bonusov a malusov,  ak sú zmluvne dohodnuté. Aktuálne klesajúci vývoj cien energií spôsobuje nepomer medzi nákladom na obstaranie investície a výnosom ušetrenej energie.

V praxi to bude znamenať, že aj keby plánovaná úspora energie bola dodržaná, nevygeneruje to dostatok finančných prostriedkov za ušetrenú energiu na platbu za GES.

Vidíte nejaké prekážky v tom, ako vyzerá verejné obstarávanie na dodanie GES?

Služba GES je pomerne špecifický investičný nástroj, pri ktorom obstarávateľ nemusí použiť vlastné finančné prostriedky, a ani sa to nepremieta do dlhu samosprávy. V tomto kontexte by zákonodarca mal upraviť aj znenie zákona o verejnom obstarávaní. V Česku samosprávy renovujú budovy cez GES masívne.

Čo by pomohlo zo strany štátu, aby mestá začali GES viac využívať?

Samotná GES nevygeneruje dostatok financií na renováciu celej budovy a investícia do energetických riešení predstavuje len malú časť z  celkovej investície.

Je nevyhnutné kombinovať  výzvy o nenávratnom finančnom prostriedku (NFP) s použitím GES, kde samotná GES by predstavovala potrebnú spoluúčasť samosprávy na danom projekte. V konečnom dôsledku by to znamenalo, že za rovnaký finančný objem dokážeme rekonštruovať väčší počet budov.

Zároveň by to riadiacemu orgánu garantovalo dosiahnutie očakávaných úspor a samosprávy by boli zbavené rizika korekcií pri neplnení merných ukazovateľov. Poskytovateľ GES by mal niesť zodpovednosť za plnenie merných ukazovateľov a v rámci GES by mohol zabezpečovať aj výkazníctvo voči riadiacemu orgánu, čím by samospráve ubudlo aspoň z časti administratívnej záťaže.

Tomáš Nemec, poradca  pre energetiku Únie miest Slovenska (ÚMS):

Aké sú podľa Vás hlavné bariéry na strane miest a samospráv, že viac nevyužívajú garantované energetické služby (GES)?

Hlavnými bariérami na strane samospráv je viacero. Po prvé je to chýbajúci funkčný systém na kombinovanie finančných zdrojov zo strany štátu pri existujúcom dotačnom systéme – takzvaný súbeh zmluvy o GES spolu so zmluvou o dielo, ktorej finančné plnenie je zabezpečené prostredníctvom nenávratného finančného príspevku.

Na druhom mieste sú legislatívou nedostatočne definované kvalitatívne požiadavky na účelové energetické a prevádzkové audity. Tie sú nevyhnutným vstupom pre prípravu obstarávania poskytovateľa GES a vymožiteľnosť práva pri odstraňovaní chýb v energetických auditoch.

A napokon je to takzvané „uzamknutie“ budovy alebo objektov, v ktorých je poskytovaná garantovaná energetická služba na dobu trvania zmluvy o GES. Akákoľvek nasledujúca zmena či rekonštrukcia počas trvania zmluvy o GES s vplyvom na energetiku, má významný vplyv na výpočet vykazovaných garantovaných úspor.

Aké výhody alebo nevýhody GES pre samosprávy vy osobne vnímate?

Výhodou je určite vlastný stopercentný finančný vklad poskytovateľa GES do zhotovenia diela a energetických manažment počas celého trvania platnosti zmluvy o GES.

Nevýhodou môže byť už vyššie spomenuté uzamknutie budovy alebo objektov, vznik zložitého spôsobu vykazovania garantovaných úspor a merateľných ukazovateľov v prípade súbehu zmluvy o GES, financovania prostredníctvom nenávratného finančného prostriedku (NFP), alebo potreba dodatku k zmluve o GES v prípade zmeny prevádzky, účelu, využitia zasiahnutej budovy.

Vidíte nejaké prekážky v tom, ako vyzerá verejné obstarávanie na dodanie GES?

V súčasnosti platný zákon o verejnom obstarávaní ustanovuje aj postup takzvaného rokovacieho konania so zverejnením alebo „súťažného dialógu“, ktorý považujeme za dostatočný právny rámec na transparentný výber poskytovateľa GES.

Je však veľmi málo známych príkladov dobrej praxe na Slovensku, ktoré by mohli pomôcť verejným obstarávateľom nastaviť podmienky výberu týmto postupom a vyhnúť sa prípadnému neúspechu vo forme nedostatočného počtu ponúk.

Čo by pomohlo zo strany štátu, aby mestá začali GES viac využívať?

Zo strany štátu vnímame niekoľko usmernení a metodík, ako postupovať pri príprave obstarávania poskytovateľa GES.

Považujeme však za kľúčové, aby štát (napríklad) v novom programovom období pri príprave operačných programov a výziev na predkladanie žiadostí o nenávratné finančné príspevky, definoval aj podmienky ich súbežného využitia s GES, iniciatívne načerpal príklady najlepšej praxe z obstarávaní poskytovateľa GES v zahraničí a napríklad formou metodiky ich aplikoval na niekoľko vybraných vzorových prípadov, s ktorými sa môžu samosprávy na Slovensku stretnúť.