Jedny z najstarších opisov hromadných ochorení dýchacích ciest pochádzajú už zo staroveku. Grécky lekár Hippokrates v roku 412 pred n. l. zaznamenal epidémiu sprevádzanú horúčkami, kašľom a rýchlym šírením medzi obyvateľstvom – symptómy, ktoré dnešní historici medicíny považujú za chrípke podobné ochorenie. V stredoveku a ranom novoveku sa Európou opakovane preháňali vlny tzv. influenzy, ako […]
Menej ako 1 min.
min.
Jedny z najstarších opisov hromadných ochorení dýchacích ciest pochádzajú už zo staroveku. Grécky lekár Hippokrates v roku 412 pred n. l. zaznamenal epidémiu sprevádzanú horúčkami, kašľom a rýchlym šírením medzi obyvateľstvom – symptómy, ktoré dnešní historici medicíny považujú za chrípke podobné ochorenie.
V stredoveku a ranom novoveku sa Európou opakovane preháňali vlny tzv. influenzy, ako sa chorobe začalo hovoriť podľa talianskeho slova influenza, odvodeného z latinského influentia – „vplyv“.
Vtedajší ľudia verili, že epidémie spôsobujú nepriaznivé hviezdne konštelácie, zmeny klímy alebo „skazený vzduch“ (miasma), čo odráža vtedajší stav medicínskeho poznania.
Po dlhé stáročia však nik netušil, čo je skutočnou príčinou týchto opakujúcich sa epidémií. Koncept vírusov neexistoval a choroby sa vysvetľovali nerovnováhou telesných štiav či vonkajšími vplyvmi.
Zlom prišiel v 30. rokoch 20. storočia, keď vedci izolovali chrípkový vírus a potvrdili, že chrípku nespôsobuje baktéria, ale mimoriadne premenlivý patogén, schopný rýchlo mutovať a opakovane unikať ľudskej imunite.
Ako sa svet pripravuje na budúcu pandémiu, keď Amerik…
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
