Európski spotrebitelia sa podľa Európskeho dvora audítorov stále strácajú v bludisku potravinových etikiet. V EÚ existujú stovky rôznych označení potravín, ktoré potravinári dávajú na obaly, aby prilákali zákazníkov. Veľa z nich je zavádzajúcich a EÚ tomu zatiaľ nevie účinne brániť. Európska únia už nejakú dobu diskutuje o novom označovaní potravín, no prekvapivo sa ukázalo, že je […]
Menej ako 1 min. min.
Európski spotrebitelia sa podľa Európskeho dvora audítorov stále strácajú v bludisku potravinových etikiet. V EÚ existujú stovky rôznych označení potravín, ktoré potravinári dávajú na obaly, aby prilákali zákazníkov. Veľa z nich je zavádzajúcich a EÚ tomu zatiaľ nevie účinne brániť.
Európska únia už nejakú dobu diskutuje o novom označovaní potravín, no prekvapivo sa ukázalo, že je to až výnimočne politicky citlivá vec.
Eurokomisia chcela novými informáciami na etiketách potravín uľahčiť spotrebiteľom nákup výživnejších a menej nezdravých potravín. Jednotné etikety mali na prednej strane obalov graficky oveľa zrozumiteľnejšie vysvetliť zloženie potravín, ktoré dnes treba lúštiť na zadnej strane malými písmenami.
Keďže sa ukázalo, že niektorým národným špecialitám by takéto označovanie mohlo v očiach Európanov uškodiť, diskusia o tejto téme úplne zamrzla. Etikety postavili proti sebe hlavne Francúzsko a Taliansko.
Francúzsko používa systém Nutriscore, ktorý označuje potraviny piatimi farbami od zelenej po červenú a písmenami od A po E podľa toho, či sú pre ľudské zdravie dobré alebo nie. Na druhej strane Taliansko predstavilo vlastné nutričné označenie NutrInform, ktoré má namiesto farieb grafickú podobu batérie, ktorá obsahuje výživové údaje – energiu, tuky a cukry – vyjadrené na jednu porciu jedla.
Naprieč Úniou ale existuje ešte niekoľko ďalších systémov značenia výživovej hodnoty potravín, čo je podľa najnovšej správy Európskeho dvora audítorov problém.
„Štandardizované pravidlá by mohli pomôcť spotrebiteľom identifikovať možnosti zdravších potravín a potenciálne predchádzať chorobám súvisiacim so stravovaním. Namiesto toho má koexistencia viacerých systémov v krajinách EÚ – pričom každý má iný význam a účel – úplne opačný účinok, čiže skôr mätie než usmerňuje spotrebiteľov,“ konštatujú.
Zavádzajúce obaly
To je ale len jeden príklad toho, ako je označovanie potravín v EÚ zmätočné. Správa audítorov ukazuje na viacero problémov, pre ktoré sa spotrebitelia ich slovami „strácajú v bludisku etikiet“. EÚ má pritom celý právny rámec, ktorý by nakupujúcim mal pomáhať prijímať informované rozhodnutia o kúpe.
Dnes na obaloch nájdeme údaje o výživovej hodnote alergénoch, bezpečnej konzumácii či trvanlivosti. Európske právne predpisy, ktoré ich upravujú, podľa audítorov majú ale veľa medzier. Menuje nedostatky v systémoch monitorovania, podávania správ, kontroly a sankcií.
„To vedie k tomu, že spotrebitelia sú konfrontovaní s etiketami, ktoré ich môžu uvádzať do omylu, alebo môžu byť zavádzajúce, prípadne im nie vždy rozumejú,“ tvrdia audítori.
Príkladom môže byť informovanie o alergénoch. Keďže sa nie vždy dá predísť ich minimálnej prítomnosti, potravinári používajú preventívne označovanie ako môže „obsahovať alergén“ alebo „vyrobené v továrni, v ktorej sa manipuluje s alergénom“.
„To môže byť mätúce pre spotrebiteľov, ktorí musia prejsť mnohými formátmi označovania,“ píše sa v správe s tým, že niektoré spoločnosti toto označenie používajú „príliš liberálne, hrajúc na istotu“, aby nemuseli posudzovať riziká prítomnosti alergénu.
Informačná džungľa
Ešte väčší guláš z potravinových etikiet ale podľa audítorov robia pribúdajúce dobrovoľné tvrdenia výrobcov na prilákanie zákazníkov. Tí často potraviny predávajú ako ekologické, „100 percentne prírodné“, bez antibiotík, s vysokým obsahom vitamínu C a zlepšujúce fyzický výkon.
V správe Komisie z roku 2024 o značkách udržateľnosti sa identifikovalo viac než 200 takýchto označení v potravinárskom sektore EÚ. Až 12 percent nových potravín uvedených na trh má značku udržateľnosti.
Európske pravidlá nevedia držať s novými tvrdeniami krok a nedokážu im zabrániť aj keď sú klamlivé. Napríklad umožňujú používanie výživových a zdravotných tvrdení aj pre výrobky s vysokým obsahom tuku, cukru a soli. Energetické tyčinky sa tak môžu propagovať ako produkty „s vysokým obsahom bielkovín“.
„Faktom je, že slabé právne predpisy EÚ môžu viesť k oklamaniu spotrebiteľov,“ upozorňuje správa.
No ešte väčší problém je, že klamlivé tvrdenia sa v Únii skoro nekontrolujú.
„Existuje málo kontrol dobrovoľných informácií alebo žiadne kontroly, hoci existuje všeobecná povinnosť kontrolovať, či sú dobrovoľné informácie v súlade s právnymi predpismi EÚ,“ píšu audítori.
