Členské štáty Európskej únie prediskutujú, čo môže európska strana urobiť pre to, aby zostal Hormuzský prieliv otvorený pre medzinárodnú lodnú dopravu. Pred dnešným zasadnutím ministrov zahraničia krajín EÚ to podľa agentúry Reuters v Bruseli povedala šéfka úniovej diplomacie Kaja Kallasová. „Je v našom záujme udržať Hormuzský prieliv otvorený, a preto tiež rokujeme o tom, čo […]
Menej ako 1 min.
min.
Členské štáty Európskej únie prediskutujú, čo môže európska strana urobiť pre to, aby zostal Hormuzský prieliv otvorený pre medzinárodnú lodnú dopravu. Pred dnešným zasadnutím ministrov zahraničia krajín EÚ to podľa agentúry Reuters v Bruseli povedala šéfka úniovej diplomacie Kaja Kallasová.
„Je v našom záujme udržať Hormuzský prieliv otvorený, a preto tiež rokujeme o tom, čo v tomto ohľade môžeme urobiť z európskej strany,“ povedala Kallasová novinárom.
Zatvorenie prielivu je podľa nej veľmi nebezpečné, lebo cezeň prúdi okrem iného 85 percent dodávok energií ázijským krajinám. Cez túto oblasť sa ale tiež exportuje významná časť svetovej produkcie hnojív.
Dopravu v Hormuzskom prielive ochromil konflikt vyvolaný americko-izraelskými útokmi na Irán, čo viedlo k výraznému rastu cien ropy. Prielivom bežne prechádza asi pätina svetových dodávok ropy a zemného plynu.
Americký prezident Donald Trump v rozhovore, ktorý dnes zverejnil denník Financial Times, povedal, že Severoatlantickú alianciu čaká „veľmi zlá budúcnosť“, ak sa spojenci USA nebudú podieľať na zabezpečení plavby v Hormuzskom prielive. Už cez víkend hovoril o tom, že by Američanom s touto vecou mali pomôcť ostatné krajiny.
Ministri dnes majú podľa Kallasovej rokovať tiež o možnom rozšírení úniovej námornej misie Aspides práve do oblasti Hormuzského prielivu. Misia Aspides sa teraz zameriava na zabezpečovanie bezpečnosti pre nákladné plavidlá preplávajúce úžinou Báb al-Mandab pri jemenských brehoch, kde v minulosti útočili húsíovskí povstalci ovládajúci časť Jemenu. Misiu teraz podľa denníka Financial Times tvoria tri lode Francúzska, Grécka a Talianska.
„Budeme diskutovať o tom, či je možné zmeniť mandát tejto misie,“ uviedla šéfka úniovej diplomacie s tým, že by bolo jednoduchšie a rýchlejšie pre zabezpečenie bezpečnosti prielivu použiť misiu, ktorá už v regióne je. „Máme na stole rôzne návrhy, čo by sme mohli robiť. Keď ale členské štáty povedia, že nebudeme robiť nič, je to ich rozhodnutie,“ dodala.
