Podľa informácii denníka Financial Times eurokomisia pripravuje spôsob, ako firmám z členských štátov Únie umožniť rozviazať dlhodobé zmluvy s Rusmi bez platenia pokuty. Robí tak dva roky predtým, ako sa majú štáty úplne odpútať od ruských fosílnych palív. Text je súčasťou Týždňa v európskej ekonomike, ktorý pripravuje EURACTIV Slovensko pre Denník N. Je otázne, či by […]
Menej ako 1 min. min.
Podľa informácii denníka Financial Times eurokomisia pripravuje spôsob, ako firmám z členských štátov Únie umožniť rozviazať dlhodobé zmluvy s Rusmi bez platenia pokuty. Robí tak dva roky predtým, ako sa majú štáty úplne odpútať od ruských fosílnych palív.
Text je súčasťou Týždňa v európskej ekonomike, ktorý pripravuje EURACTIV Slovensko pre Denník N.
Je otázne, či by Slovenský plynárenský priemysel (SPP) možnosť rozviazať zmluvy s Ruskom vôbec využil. Jeho predstavitelia tvrdia, že podľa existujúcej zmluvy, ak k nám Gazprom dopraví plyn, musíme ho kúpiť. Zároveň však opakujú, že ruský plyn je pre nás výhodný, lebo je lacný. Rovnaký postoj má slovenská vláda.
SPP je v stopercentnom vlastníctve štátu, akcionárske práva vo firme vykonáva vláda prostredníctvom ministerstva hospodárstva.
O čo ide
Od začiatku vojny poslalo Slovensko Rusku viac ako 14 miliárd eur za fosílne palivá. Polovicu za plyn a polovicu za ropu. Platby za ruský plyn pokračujú aj v roku 2025, aj keď Ukrajina zastavila transfer cez svoje územie. SPP plyn kupuje cez južný plynovod Turkstream.
V marci tak Slovensko poslalo Rusku za plyn 63 miliónov eur. V apríli sa podľa šéfa plynární má dovoz zdvojnásobiť. Plynári majú má totiž s ruským Gazpromom dlhodobú zmluvu až do roku 2034. Jej vypovedanie by bolo pravdepodobne spojené s pokutou.
Práve to by podľa informácii Financial Times chcela Európska komisia zmeniť. V rámci pripravovanej revízie plánu RepowerEU, ktorý má do dvoch rokov ukončiť jej závislosť od ruských fosílnych palív, totiž zvažuje spôsob, ako by krajiny tieto zmluvy mohli vypovedať.
Riešenie má byť pomerne jednoduché: vyhlásenie vyššej moci. Samotný Gazprom tak urobil v roku 2022, niekoľko mesiacov po začatí invázie na Ukrajinu.
Je však otázne, či by tento krok Slovensko k vypovedaniu zmluvy motivoval. „Vieme ju vypovedať, ale neurobíme to,“ povedal vo februári generálny riaditeľ SPP, Vojtech Ferencz.
Aký je kontext
Slovenský apetít po lacnom ruskom plyne však nie je jediným problémom v EÚ. Celkový objem na Slovensko dovezených ruských fosílnych palív minulý rok klesol iba o jedno percento. EÚ tak minulý rok poslala do Ruska takmer 22 miliárd eur, čo je viac ako jej 18,7 miliardová pomoc pre Ukrajinu.
Celkové dáta ukazujú, že dovoz plynu z Ruska do EÚ dokonca minulý rok vzrástol o 18 percent. Dovoz plynu, najmä stlačeného LNG, navyšuje vyššia spotreba z Talianska, Česka a Francúzska.
Situáciu komplikuje aj vypuknutie obchodnej vojny medzi USA a EÚ. Európa donedávna plánovala navýšiť kapacity na nákup amerického LNG aj nad rámec svojej spotreby, čo teraz už nemusí platiť.
Čo odporúčajú odborníci
Úplný zákaz dovozu ruského plynu by vyžadoval súhlas všetkých členských krajín. Proti by takmer určite bolo Maďarsko aj Slovensko. Think-tank Bruegel preto odporúča uvaliť na ruský plyn, či už stlačený alebo z plynovodu, clo.
To by cenu ruského plynu predražilo, ale prirážka by šla do rozpočtu EÚ, nie Ruska. Ak by Gazprom chcel urobiť svoj plyn naďalej konkurencieschopným, musel by ísť s cenou dolu, čo by tiež znížilo jeho príjmy. Na prijatie ciel navyše stačí kvalifikovaná väčšina členských štátov.
Krajiny by malo do týchto krokov motivovať fakt, že ani samotné Rusko už neráta s tým, že by do budúcna do Európy zemný plyn dovážalo. Prezieravým krokom by teda bolo popracovať na tom, aby sme do roku 2030 potrebovali zemného plynu čo najmenej.
The post EÚ chce slovenským plynárom umožniť beztrestne rozviazať zmluvu s Gazpromom appeared first on euractiv.sk.
