Pôvodný návrh zákona mal nálepkovať organizácie so zahraničnou podporou, čo sa stretlo s nevôľou Európskej komisie. Tá Slovensku zároveň vyčítala, že nemá pravidlá pre lobing. Pravidlá, ktoré majú aj podporu Úradu vlády, však nemajú v EÚ obdobu. Slovensko by malo prijať zákon o lobingu. Tak znelo jedno z odporúčaní Európskej komisie pre Slovensko v rámci Správy o právnom štáte pre rok […]
Menej ako 1 min. min.
Pôvodný návrh zákona mal nálepkovať organizácie so zahraničnou podporou, čo sa stretlo s nevôľou Európskej komisie. Tá Slovensku zároveň vyčítala, že nemá pravidlá pre lobing. Pravidlá, ktoré majú aj podporu Úradu vlády, však nemajú v EÚ obdobu.
Slovensko by malo prijať zákon o lobingu. Tak znelo jedno z odporúčaní Európskej komisie pre Slovensko v rámci Správy o právnom štáte pre rok 2024.
Celková správa pre Slovensko nedopadla dobre. Vláda od minulého roka dosiahla pokrok iba v jednom odporúčaní. Horšie dopadlo iba Maďarsko, ktoré sa neposunulo v ničom.
V závere roka sa však Úrad vlády zdanlivo rozhodol tento deficit napraviť. Uvítal totiž poslanecký návrh zákona, ktorý by lobing začal regulovať. Háčik je v tom, že iba v prípade mimovládnych organizácií. S takýmto znením teda Brusel pravdepodobne spokojný nebude.
Ako je to s lobingom
„Navrhovaná právna úprava je legitímna, nakoľko v SR chýba transparentnosť mimovládnych organizácií, chýba ich spoločenská zodpovednosť, ako aj verejná kontrola,“ hovorí Úrad vlády v stanovisku, v ktorom priamo spomína aj odporúčanie zo Správy o právnom štáte. Odvoláva sa naň aj samotný poslanecký návrh.
Napriek tomu, že eurokomisia toto odporučenie smerovala na viaceré členské štáty, nešpecifikovala, ako by pravidlá pre lobing mali vyzerať.
„V súčasnosti neexistuje žiadny právny predpis EÚ, ktorý by konkrétne stanovoval normy alebo právne požiadavky pre členské štáty EÚ harmonizujúce fungovanie vnútroštátnych ustanovení o lobingu,” hovorí pre EURACTIV Slovensko Raphael Kergueno z Transparency International.
Inštitúcie EÚ, ako europarlament či eurokomisia, majú vlastné definície lobingu, aj pravidlá pre organizácie, ktoré chcú ovplyvňovať tvorbu európskych politík. Pravidlá v jednotlivých štátov EÚ sa však rôznia.
Kergueno v prehľade z tohto roka popisuje, že štáty pristupujú odlišne už k samotnej definícií toho, kto je a kto nie je lobista. Majú k nim potom aj odlišné pravidlá – niektoré sú povinné, iné dobrovoľné.
Poľsko napríklad definuje lobistov iba ako „súkromných konzultantov”. V jeho zozname lobistov sa teda nachádza iba 19 ľudí. Podobne je to aj v Grécku, kde sa tiež majú registrovať profesionálni lobisti z firiem zameraných na tento účel. Úzke definície majú aj v Litve, Holandsku a Slovinsku, kde je v zoznamoch iba okolo stovky lobistov.
Ani jedna z týchto krajín však lobistov nedefinuje iba ako zástupcov neziskových alebo mimovládnych organizácií.
Zvyšných desať členských štátov, ktoré majú pravidlá pre lobing, má širokú definíciu. Centrálny register EÚ napríklad zastrešuje všetky organizácie, ktoré chcú ovplyvňovať rozhodovanie v Bruseli. Ich registre potom obsahujú tisíce lobistov, od zástupcov firiem, miest, profesionálnych PR firiem, aktivistov, cirkví, až po odbory, bez ohľadu na to, akú majú právnu formu.
Bude Brusel spokojný?
Bývalý splnomocnenec pre rozvoj občianskej spoločnosti, Filip Vagač, predpokladá, že ak by takéto znenie prešlo slovenským parlamentom, eurokomisia by ho zažalovala na Súdnom dvore EÚ. Narúša totiž podľa neho právo na súkromie darcov, ktorých mená by boli v rámci nových pravidiel zverejňovaní. Tiež ide podľa neho o diskrimináciu neziskových organizácií.
„Takto to nebude prijaté ako krok správnym smerom ani v EÚ,” povedal v rozhovore.
Návrh kritizoval aj slovenský ombudsman Róbert Dobrovodský. „Reguláciu lobingu považujem za úplne legitímnu štátnu politiku, ku ktorej nás dokonca vyzýva aj Európska únia. Zároveň však platí, že právna regulácia musí byť nastavená tak, aby nezasahovala neprimerane do základných práv a slobôd,“ povedal verejný ochranca práv a tiež spochybnil, či by návrh obstál pred Súdny dvorom EÚ.
Transparency International dlhodobo bojuje za to, aby bol v EÚ prijatý celoeurópsky návrh, ktorý by prijal jednotnú definíciu. „Tým sa zabezpečí, aby všetky organizácie zapojené do lobistických aktivít dodržiavali transparentnosť a etické pravidlá a vyhli sa prípadnému ohrozeniu občianskeho priestoru,“ hovorí Kergueno.
Nateraz však EÚ takéto pravidlá nemá. Poslanecký návrh je momentálne v druhom čítaní v parlamente.
„Poslanecký návrh vnímame ako prvý významný krok smerujúci k posilneniu transparentnosti vo verejnom sektore, pričom cieľom má byť zahrnutie čo najširšej skupiny legitímnych subjektov tak, aby bola zohľadnená konkrétna spoločenská situácia v Slovenskej republike,“ odkazuje Úrad vlády.
Podľa Vagača však návrh v takomto znení parlamentom neprejde. Hovorí, že neziskové organizácie sú otvorené väčšej transparentnosti. To sa však podľa neho musí udiať v rámci štandardného legislatívneho procesu, čo sa v tomto prípade nestalo.
Verzia s definíciou o lobingu sa totiž dostala do zákona, ktorý mal pôvodne neziskové organizácie nálepkovať označením o zahraničnej podpore. To sa stretlo s okamžitou kritikou Európskej komisie. Obdobný zákon totiž muselo Maďarsko vziať späť práve po prehratom spore na Súdnom dvore EÚ. Súd skonštatoval, že zákon porušuje Právne predpisy Európskej únie o voľnom pohybe kapitálu, ako aj základné právo EÚ na rešpektovanie súkromného života, ochranu údajov a slobodu združovania.
