Grécka vláda chce pokračovať v budovaní nového plotu na hranici s Tureckom, aby zabránila nelegálnej migrácii. Na svojom pláne trvá, aj keby ho mala postaviť bez európskych financií. Európska komisia apeluje na to, že by sa mali hľadať „inteligentnejšie“ riešenia. Výstavba plota na gréckej pozemnej hranici s Tureckom sa začala v roku 2012 a odvtedy […]
Menej ako 1 min. min.
Grécka vláda chce pokračovať v budovaní nového plotu na hranici s Tureckom, aby zabránila nelegálnej migrácii. Na svojom pláne trvá, aj keby ho mala postaviť bez európskych financií. Európska komisia apeluje na to, že by sa mali hľadať „inteligentnejšie“ riešenia.
Výstavba plota na gréckej pozemnej hranici s Tureckom sa začala v roku 2012 a odvtedy sa rozširuje – z peňazí z národných zdrojov. Do centra pozornosti sa znova dostala po tom, ako sa tvrdší postoj k migrácii rozhodlo zaujať Nemecko. To zároveň vyzvalo, aby krajiny prvého kontaktu posilnili ochranu vonkajších hraníc Európy.
Vzhľadom na nový vývoj v Európe a na Blízkom východe preto Atény opätovne predložili žiadosť o financovanie rozšírenia plota z prostriedkov EÚ. Gréci sa totiž obávajú, že súčasná eskalácia konfliktu na Blízkom východe by mohla viesť k novým migračných vlnám.
„Nový plot bude postavený s Európskou úniou alebo bez nej,“ vyhlásil nedávno grécky premiér Kyriakos Mitsotakis.
Európska komisia je však proti financovaniu výstavby plotov. Zároveň však uznáva, že národné vlády vedia lepšie, ako ochrániť svoje hranice.
„Členské štáty musia chrániť vonkajšie hranice EÚ. Sú v najlepšej pozícii na to, aby rozhodli, ako to dosiahnuť v praxi, a to spôsobom, ktorý je plne v súlade s acquis EÚ vrátane dodržiavania základných práv,“ uviedol hovorca Európskej komisie pre Euractiv.
Hovorca dodal, že by sa „mal klásť dôraz na inteligentné riešenia, ktoré podporia implementáciu európskeho integrovaného riadenia hraníc“.
Dôsledky konfliktu nemajú hranice
Grécke úrady evidujú v porovnaní s minulým rokom nárast migrácie z Turecka. Začiatkom tohto týždňa mal Mitsotakis 30-minútové stretnutie s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoğanom na okraji Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, kde sa obaja dohodli, že budú pokračovať v boji proti sieťam prevádzačov.
Grécke médiá uviedli, že sa stretnutie nieslo v konštruktívnom duchu napriek tomu, že len pár hodín predtým Erdoğan vyhlásil, že Cyprus by mal byť rozdelený na dva štáty. Tento návrh bol jednoznačne odmietnutý Aténami aj Bruselom.
Atény v súčasnosti zamestnáva zvýšené napätie na Blízkom východe, kde sa objavili správy, že Izrael pripravuje možnú pozemnú ofenzívu v Libanone.
Libanon hostí viac ako 1,5 milióna sýrskych a palestínskych utečencov. V kombinácii s jeho vážnou ekonomickou krízou sa Grécko začína chystať na potenciálny nárast migrácie.
Grécky minister zahraničných vecí Giorgos Gerapetritis sa už stretol so svojím libanonským náprotivkom Abdallahom Bou Habibom a prisľúbil, že na úrovni EÚ podnikne kroky na poskytnutie lekárskej pomoci libanonským občanom.
Premiér Mitsotakis sa stretol s vedúcim Palestínskej samosprávy Mahmúdom Abbásom a zároveň poslal správu do Tel Avivu. V rozhovore pre CNN grécky líder uviedol, že existujú príležitosti na prímerie, ktoré „naši izraelskí priatelia“ dostatočne nevyužili.
