EÚ odsudzuje násilie na protestoch v Gruzínsku. Ostaňte na ceste do Európy, vyzýva von der Leyen

Gruzínska polícia použila slzotvorný plyn a vodné delá na rozohnanie 40-tisícovému davu, ktorý pred parlamentom v Tbilisi znova protestoval proti zákonu o transparentnosti zahraničného vplyvu. Demonštranti a Západ tento zákon ostro kritizujú a vinia vládu, že ním nasleduje ruský príklad. 

Kým na Slovensku a v ďalších štátoch zneli tóny Ódy na radosť v rámci 20. výročia ich vstupu do EÚ, európska hymna sprevádzala aj zhromaždenie v Tbilisi – avšak za iným účelom.

Už po niekoľkýkrát sa tam pred gruzínskym parlamentom zišli desaťtisíce demonštrantov, aby protestovali proti zákonu o zahraničnom vplyve. Ten jeho odporcovia prirovnávajú k ruskému zákonu o zahraničných agentoch, ktorý tam Kremeľ presadil v roku 2012.

Nový zákon by prinútil gruzínske ľudskoprávne organizácie, médiá a mimovládky, aby sa zaregistrovali ako „organizácie presadzujúce záujmy cudzej mocnosti“, ak by viac ako 20 percent z ich financovania pochádzalo zo zahraničia.

Podobný zákon, ktorý sa od súčasného líši len v detailoch, sa vládna strana Gruzínsky sen snažila presadiť už minulý rok. V pôvodnom návrhu sa organizácie mali označovať ako „zahraniční agenti“. Po mohutnom odpore sprevádzanom veľkými demonštráciami a medzinárodnou kritikou ho bola nútená stiahnuť.

Teraz to skúša znova a poslanci návrh chválili už v druhom z troch čítaní. V stredu podvečer (1. mája) sa v hlavnom meste 3,7-miliónovej krajiny preto zišlo asi 40-tisíc ľudí, ktorých sa snažila polícia rozohnať viacerými krajnými prostriedkami.

Tie zahŕňali použitie slzného plynu, vodných diel či streľbou gumenými projektilmi. Ôsmi demonštranti museli byť hospitalizovaní a niektorí boli na mieste zatknutí.

Novú legislatívu a násilie zo strany polície odsúdila proeurópska gruzínska prezidentka Salome Zurabišvili, ako aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen. Tá vyzvala Gruzínsko, aby ostalo na ceste do Únie, keďže sa podľa nej momentálne ocitlo na rázcestí.

Gruzínsko na križovatke

Podľa reportéra agentúry AFP sa v stredu večer (1. mája) pred parlamentom v Tbilisi zhromaždili desaťtisíce demonštrantov, ktorí mávali vlajkami a púšťali hymny Gruzínska a Európskej únie. Proti stovkám z nich policajné zložky použili násilie, aby ich rozohnali.

Gruzínske mnisterstvo vnútra konanie polície obhajovalo slovami, že bezpečnostné zložky použili „špeciálne prostriedky stanovené zákonom – slzotvorný plyn a vodné delá – s cieľom obnoviť právo a poriadok“, píše TASR.

Pri budove zákonodarného zboru počas stredajšieho protestu horeli vatry a vznikali barikády. Podľa tlačovej služby parlamentu pre poškodenie budovy a infraštruktúry preto odložili najbližšiu schôdzu.

„Ich nezmyselné násilie je zbytočné – ako bude narastať hnev ľudí proti našej vláde, protest bude mohutnieť,“ uviedol demonštrant Tatu Gachechiladze (20) pre AFP. „Gruzínsko patrí do Európy. Nebudeme tolerovať ruské zákony a proruskú vládu,“ dodal.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová odsúdila násilie na demonštrantoch a uviedla, že situáciu v Gruzínsku sleduje s veľkým znepokojením.

„Gruzínci chcú pre svoju krajinu európsku budúcnosť. Tá momentálne stojí na križovatke. Gruzínsko by malo ostať na ceste do Európy,“ napísala v statuse na sieti X. Gruzínsko získalo kandidátsky štatút v decembri 2023.

Proeurópsky ľud, proruská vláda

Na konečné schválenie zákona je potrebné jeho odhlasovanie v treťom čítaní a podpis prezidentky Zurabišvili. Tá mieni zákon vrátiť do parlamentu, vláda však má dosť hlasov na to, aby jej veto prelomila.

Zurabišvili odkázala demonštrantom, že stojí pri nich. Zároveň ich však vyzvala, aby boli zdržanliví a vláde „spočítali“ jej politiku v októbrových voľbách, nie útokmi na budovu parlamentu.

„Nepribližujte sa k bránam parlamentu. Tam sa už nič nedeje, tento zákon už schválili v druhom čítaní. Náš boj zvádzame cez demokratické voľby – a následné zrušenie všetkých zákonov, ktoré táto vláda nedávno prijala a ktoré nás odvádzajú z európskej cesty. To je náš cieľ,“ uviedla Zurabišvili.

Napriek tomu, že sú Gruzínci mimoriadne proeurópsky národ – za vstup do EÚ je takmer 90 percent obyvateľov –, vládnuca strana Gruzínsky sen je dlhodobo kritizovaná za svoju proruskú politiku.

Napriek oficiálnym vyhláseniam, ktorými sa vyslovuje za západnú integráciu, sa vláda v Tbilisi napríklad odmietla pridať k protiruským sankciám. Nedávno obnovila letecké spojenie s Ruskom a aj zákon o zahraničnom vplyve je mnohými prirovnávaný práve k ruskému precedensu, ktorý tam platí od roku 2012.

Gruzínsky sen tvrdí, že legislatíva je potrebná na boj proti „pseudoliberálnym hodnotám, ktoré prinášajú cudzinci“, a na podporu transparentnosti. Premiér Iraklij Kobachidze tiež použil slová, že má údajne ochrániť Gruzínsko pred „ukrajinizáciou“.

Zákon podobný slovenskému

Gruzínsky zákon sa ponáša na ten, ktorý sa snaží presadiť vládna koalícia na Slovensku. Podľa návrhu SNS by sa mimovládna organizácia, ktorá dostane viac ako päťtisíc eur ročne od darcov zo zahraničia, bude musieť označovať ako „organizácia so zahraničnou podporou“.

Ľudskoprávni aktivisti a analytici upozorňujú, že zákon je ešte prísnejší, než ako sa kedysi snažil presadiť Viktor Orbán v Maďarsku. Fidesz ho napokon musel stiahnuť pre tlak Európskej únie.

Aj v prípade kaukazskej krajiny, aj v prípade Slovenska sa predstavitelia Únie vyjadrili, že zákony nie sú v súlade v európskymi štandardmi.

Predseda Európskej rady Charles Michel upozornil, že návrh zákona Gruzínsko „vzďaľuje, a nie približuje“ k Únii. Generálny riaditeľ Európskej komisie pre susedstvo a rozširovanie Gert Jan Koopman zase vo štvrtok (2. mája) uviedol, že zákon je „v súčasnej podobe neprijateľný a pre Gruzínsko vytvorí vážne prekážky na ceste k vstupu“ do 27-mičky.

Eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová počas minulotýždňovej návštevy Bratislavy zase uviedla, že zákon SNS by bol v rozpore s európskym právom. Vyplýva to podľa nej už z rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, ktorý rozhodoval o maďarskom zákone.

Výhrady EÚ tlmočila aj osobne premiérovi Robertovi Ficovi. „Zobral to na vedomie,“ povedala Jourová.