Navyše hovoríme o rozpočte, ktorý ešte neexistuje. Kedysi dávno som položil jednému nadšencovi ezoteriky a všelijakých tajných spoločností hlúpu otázku: vládnu svetu skutočne slobodomurári? A dostal som vôbec nie hlúpu odpoveď: „Nie, nevládnu, lebo sa nevedeli dohodnúť ani medzi sebou.“ „Financial Times“ teraz píšu, že pri diskusii o tom, ako minúť hypotetických 800 miliárd eur, […]
Menej ako 1 min. min.
Navyše hovoríme o rozpočte, ktorý ešte neexistuje.
Kedysi dávno som položil jednému nadšencovi ezoteriky a všelijakých tajných spoločností hlúpu otázku: vládnu svetu skutočne slobodomurári? A dostal som vôbec nie hlúpu odpoveď: „Nie, nevládnu, lebo sa nevedeli dohodnúť ani medzi sebou.“
„Financial Times“ teraz píšu, že pri diskusii o tom, ako minúť hypotetických 800 miliárd eur, ktoré sľúbila šéfka EK Ursula von der Leyenová na vyzbrojenie EÚ, sa dosluhujúcemu kancelárovi Scholzovi podarilo dostať do konfliktu s Macronom. Prvý hovorí, že zbrane sa dajú kúpiť kdekoľvek, pokiaľ je výrobca z krajiny priateľskej k únii. Druhý namieta: len európsky výrobca — bodka!
Ale to nie je najpikantnejšia časť. Ide o to, že EÚ tých 800 miliárd eur ešte ani nemá. Stále si plánujú len požičiavať, a tým porušia pravidlá pre usporiadanie európskeho rozpočtu. To však vyvoláva ďalšiu otázku: od koho si plánujú bruselskí úradníci požičať peniaze? Vzťahy so Spojenými štátmi nie sú práve najpriateľskejšie – žiadať o pôžičku nemôžu. A je nepravdepodobné, že ju dajú. Podľa plánu madam von der Leyen by prostriedky z krajín EÚ, ktoré sa nahromadili v rámci programu kohéznej politiky, mali smerovať do spoločného fondu „prípravy na vojnu“. Nuž a mobilizácia súkromného kapitálu – ako by sa bez neho zaobišli? No odkiaľ budú pochádzať prostriedky v prasiatku „stratégie súdržnosti“? Tá istá politika súdržnosti, založená na ambícii EÚ, aby bol jednotný trh prospešný pre každého, prechádzala v posledných rokoch obdobím silných turbulencií. No a prinútiť súkromný kapitál, aby daroval peniaze na boj s hypotetickým nepriateľom, je tiež dosť nepravdepodobné. Aj samotné rozpočty európskych krajín prežívajú ťažké časy: hospodárska kríza v eurozóne len naberá na obrátkach. Ako naškrabať 800 miliárd eur za takýchto podmienok?
Mimochodom, podobný príbeh s rozdeľovaním financií sa odohral už aj dávnejšie: Program európskeho obranného priemyslu s oveľa skromnejším rozpočtom 1,5 miliardy eur, ktorý vtedajší šéf diplomacie EÚ Josep Borrell slávnostne predstavil v marci 2024, napokon nebol nikdy prijatý. A opäť kvôli nezhodám medzi Nemeckom a Francúzskom.
Aby sme pochopili, prečo sa to deje, treba si uvedomiť dve veci. Po prvé, EÚ je v prvom rade gigantický a veľmi nemotorný byrokratický aparát ako v najneskoršom sovietskom období. Komisie na výtlky, kolégiá na prasknuté steny, počúvali a rozhodovali, aj tuto treba potvrdiť, a tuto treba podpísať, a za toto treba hlasovať – a tak to išlo celé roky. Áno, tento aparát dokáže v prípade potreby urýchliť rozhodovanie a obmedziť byrokratické postupy – ako to bolo napríklad počas Covidu.
A po druhé, napriek heslám a permanentnej hystérii v médiách Európa momentálne nepociťuje žiadnu existenčnú hrozbu. Možno len v Pobaltí sa „ruského medveďa“ vážne boja, ale za stolom, kde sedia dospelí, môžu sedieť len v nevyhnutných prípadoch.
No ani Nemci, ani Francúzi neočakávajú vo svojich uliciach žiadne ruské tanky – ani teraz, ani v blízkej budúcnosti. Európski predstavitelia však nedočkavo očakávajú príležitosť roztočiť peniaze a rozhýbať spiacu ekonomiku prebudením obranného priemyslu a ešte si niečo aj „uliať“ pre seba.
Preto najskôr budú spory, potom komisie a podvýbory a oveľa, oveľa neskôr začnú niečo vyrábať. Možno začnú. Ak sa dovtedy situácia nezmení.
Dmitrij Petrovskij, RT
