EÚ vyjadrila sústrasť nad smrťou iránskeho prezidenta. Rusko a Čína hovoria o strate dobrého priateľa

K havárii prezidenta Ebráhíma Raísího došlo v čase, keď v Iráne narastá napätie v súvislosti s celým radom kríz. Irán čelí medzinárodnému tlaku pre jeho sporný jadrový program a prehlbujúce sa vojenské väzby na Rusko. Momentálne stratil aj možného nástupcu svojho najvyššieho vodcu.

Iránsky prezident Ebráhím Raísí zahynul pri páde vrtuľníka, ktorý sa v nedeľu (19. mája) v hustej hmle zrútil v hornatom teréne. Okrem Raísího pri nehode prišiel o život aj iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján a ďalších šesť osôb.

Delegácia sa vrtuľníkom vracala z provincie Východný Azerbajdžan na severozápade Iránu, kde spolu s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom inaugurovali projekt priehrady na spoločnej hranici.

Vrak vrtuľníka sa našiel po zhruba 15 hodinách v pondelok skoro ráno. Štátna televízia informovala, že narazil do vrcholu hory. Úrady nateraz príčinu nehody neoznámili.

Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí vyhlásil v krajine päťdňový smútok a oznámil, že udalosť nenaruší kontinuitu práce súčasnej vlády.

Za výkonnú moc bude po Raísího smrti zodpovedať doterajší prvý viceprezident Mohammad Mochber, ktorý musí do 50 dní usporiadať predčasné prezidentské voľby, ozrejmil Chameneí.

Funkciou šéfa diplomacie poverila vláda doterajšieho námestníka ministra zahraničných vecí Alího Bágherího Kaního.

Kondolencia zo strany Únie

Predseda Európskej rady Charles Michel v pondelok (20. mája) v mene celej EÚ v súvislosti s Raísího úmrtím vyjadril sústrasť.

„EÚ vyjadruje úprimnú sústrasť v súvislosti s úmrtím prezidenta Raísího a ministra zahraničných vecí Abdollahjána, ako aj ďalších členov ich delegácie a posádky pri nehode vrtuľníka. V myšlienkach sme s ich rodinami,“ napísal na sociálnej sieti X (bývalý Twitter).

Únia už počas pátrania po prezidentovom vrtuľníku v hornatej oblasti avizovala pomoc Teheránu.

Eurokomisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič v nedeľu večer vyhlásil, že EÚ do pátrania nasadí satelitný systém Copernicus EMS. Príspevok zakončil hashtagom „EUsolidarity“. Pozícia Únie vyvolala rozporuplné reakcie.

Brusel proti režimu v Iráne zaviedol viaceré sankcie, v reakcii na porušovanie ľudských práv v tejto krajine, aktivity súvisiace so šírením jadrových zbraní a vojenskú podporu agresie Ruska proti Ukrajine.

Tomu Irán už dlhšiu dobu poskytuje napríklad samovražedné drony Šáhid, ktoré jednotky Moskvy s obľubou používajú proti Kyjevu.

61-ročný Raísí, ktorý bol za prezidenta zvolený v roku 2021, keď vystriedal umierneného Hasana Rúháního, bol na rozdiel od svojho predchodcu prívržencom konzervatívnej politiky.

Zároveň ho mnohí roky považovali za silného kandidáta na nástupcu Chameneího, ktorý podporoval Raísího politiku.

Agentúra Reuters vo svojej správe pripomenula, že za jeho vlády došlo k zaujatiu tvrdého postoja na rokovaniach so svetovými mocnosťami o iránskom jadrovom programe, k sprísneniu „mravnostných“ zákonov aj k brutálnemu potlačeniu protivládnych protestov.

Tie v krajine vypukli po smrti 22-ročnej Mahsy Amini, ktorá v septembri 2022 zomrela po zásahu mravnostnej polície.

„Rok od smrti Mahsy Amini sa iránske orgány pri potláčaní masových protestov dopustili množstva zločinov podľa medzinárodného práva,“ zbilancovala v roku 2023 Amnesty International.

Podľa organizácie k nim patrilo „desaťtisíce svojvoľných zatknutí, rozsiahle mučenie a znásilňovanie zadržaných osôb, prenasledovanie rodín obetí, ktoré žiadajú spravodlivosť, a represálie voči ženám a dievčatám, ktoré sa vzopreli diskriminačným zákonom o povinnom zahaľovaní, ale aj stovky vrážd a svojvoľná poprava siedmich protestujúcich“.

Moskva a Peking hovoria o strate dobrého priateľa

Nad smrteľným incidentom vyjadrilo znepokojenie aj mnoho ďalších krajín. Čínsky prezident Si Ťin-pching označil Raísího smrť za veľkú stratu pre iránsky ľud. Podľa slov hovorcu čínskeho ministerstva zahraničných vecí prezident Si súčasne dodal, že „čínsky ľud stratil dobrého priateľa“.

Ruský prezident Vladimir Putin označil Raísího za vynikajúceho politika, ktorého smrť pri havárii vrtuľníka je nenahraditeľnou stratou.

„Raísí bol vynikajúci politik, ktorého celý život bol zasvätený službe svojej vlasti,“ deklaroval Putin. „Ako skutočný priateľ Ruska neoceniteľne osobne prispel k rozvoju dobrých susedských vzťahov medzi našimi krajinami,“ dodal.

Aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyjadril sústrasť a Raísího označil za vzácneho kolegu a brata. Dodal, že bol osobne svedkom jeho „snahy o mier pre iránsky ľud a Blízky východ“ a spomína na iránskeho prezidenta s úctou a vďakou.

Iránske televízie vrátane IRIB TV medzičasom odvysielali zábery Iráncov, ktorí sa schádzajú v uliciach a mešitách na spoločných modlitbách. Na vrcholoch kupol svätýň v mestách Mašhad a Kum, ktoré sú centrami šiitského učenia, vyvesili na znak smútku čierne vlajky.

Izrael odmietol zodpovednosť za útok

Zármutok v súvislosti s Raísího smrťou vyjadrili aj v Teheráne žijúci židia, informoval v pondelok denník Jerusalem Post s odvolaním sa na vyhlásenie Teheránskej židovskej asociácie.

Izrael, proti ktorému Irán v apríli podnikol vôbec prvý priamy útok od začiatku vojny v Pásme Gazy, podľa agentúry Reuters odmietol zodpovednosť za nehodu vrtuľníka.

„My sme to neboli,“ uviedol agentúre jeden z izraelských predstaviteľov, ktorý požiadal o anonymitu. Rovnakú informáciu jej mali podať aj ďalší nemenovaní izraelskí predstavitelia.

Libanonské proiránske šiitské hnutie Hizballáh vyjadrilo zármutok a Raísího označilo za „ochrancu hnutí odporu“. Kondolovali aj Pakistan, Spojené arabské emiráty, Katar, protivládni povstalci z Jemenu či radikálne palestínske hnutie Hamas. To Raísího smrť označilo za „nesmiernu stratu“.