Ruské aktíva v Európskej únii zostanú zmrazené na neurčito, nebude o tom teda treba každých šesť mesiacov hlasovať ako doteraz. Rozhodli o tom dnes členské štáty EÚ. Hlasovanie prebiehalo písomnou formou a na schválenie kroku bola potrebná kvalifikovaná väčšina. Česko zmrazenie aktív podporilo, proti boli Maďarsko a Slovensko. Štáty svojím hlasovaním odstránili prekážku súvisiacu s […]
Menej ako 1 min. min.
Ruské aktíva v Európskej únii zostanú zmrazené na neurčito, nebude o tom teda treba každých šesť mesiacov hlasovať ako doteraz. Rozhodli o tom dnes členské štáty EÚ. Hlasovanie prebiehalo písomnou formou a na schválenie kroku bola potrebná kvalifikovaná väčšina. Česko zmrazenie aktív podporilo, proti boli Maďarsko a Slovensko.
Štáty svojím hlasovaním odstránili prekážku súvisiacu s použitím ruských aktív na pomoc Ukrajine. Maďarský premiér Viktor Orbán vopred uviedol, že jeho krajina protestuje proti plánu Európskej únie na dlhodobé zmrazenie ruských aktív a jeho schválenie len kvalifikovanou väčšinou a že ide o protiprávny postup.
Cieľom terajšieho kroku je dlhodobé zablokovanie ruských aktív, ktoré nebude závislé od hlasovania každého pol roka. Doteraz bolo zmrazenie aktív viazané na sankcie EÚ voči Rusku, ktoré sa musia jednomyseľne predlžovať každých šesť mesiacov.
Existovalo preto riziko, že neschválenie predĺženia sankcií by znamenalo, že budú musieť byť uvoľnené aj aktíva a vrátené Rusku. Toho sa obávala najmä Belgicko, kde sa väčšina zmrazených ruských aktív nachádza a ktorá sa kvôli možným krokom Moskvy zdráhala využiť tieto prostriedky v prospech Ukrajiny čeliacej ruskej invázii.
Terajšie rozhodnutie únijných štátov znamená, že aktíva zostanú zmrazené do odvolania, zatiaľ čo sankcie, ktoré EÚ uvalila na Rusko po jeho invázii na Ukrajinu vo februári 2022, sa budú musieť ďalej predlžovať.
Rozhodnutie je prvým krokom na ceste k použitiu zmrazených ruských aktív na podporu Ukrajiny. Summit EÚ, ktorý má riešiť naliehavé finančné potreby Ukrajiny v rokoch 2026 a 2027, sa začne budúci štvrtok.
Česko by mal zastupovať novovymenovaný premiér Andrej Babiš. Summit bude mať na výber z dvoch možností navrhnutých Európskou komisiou. Prvou je pôžička od Európskej únie, druhou reparačná pôžička zabezpečená práve zmrazenými ruskými aktívami.
Okrem Maďarska s reparačnou pôžičkou nesúhlasí aj Slovensko. Slovenský premiér Robert Fico v liste predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi napísal, že na summite nepodporí „žiadne riešenie finančných potrieb Ukrajiny, ktoré by zahŕňalo krytie vojenských výdavkov Ukrajiny na nasledujúce roky“.
O súčasnom kroku sa rozhodovalo kvalifikovanou väčšinou a nie jednomyseľne vzhľadom na to, že sa Európska komisia oprela o článok 122 Zmluvy o EÚ, ktorý umožňuje Rade EÚ takto rozhodovať „v duchu solidarity medzi členskými štátmi o opatreniach primeraných pre ekonomickú situáciu“.
