EÚ zváži ďalšie opatrenia proti gruzínskej vláde

Ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie budú v pondelok rokovať o potrestaní gruzínskych úradov na čele s predstaviteľmi vládnej strany Gruzínsky sen. Podľa Bruselu dochádza k mučeniu a zlému zaobchádzaniu s demonštrantmi.

„Gruzínsky národ… bráni svoje demokratické a európske ambície a vzdoruje proti brutálnemu a nezákonnému násiliu zo strany polície, zatiaľ čo uplatňuje svoje právo na slobodu prejavu,“ uvádza sa vo vyhlásení. Podľa informácií EÚ dochádza k svojvoľnému zadržiavaniu protestujúcich a opozičných lídrov.

Zadržaných bolo už viac ako 400 ľudí a proti viacerým bolo použité násilie. EÚ odsúdila represívne opatrenia proti demonštrantom, zástupcom médií a opozičným lídrom a vyzvala na okamžité prepustenie všetkých zadržaných.

„Základné práva, ako je právo na slobodu pokojného zhromažďovania a prejavu, sa musia rešpektovať a chrániť v súlade s gruzínskou ústavou a medzinárodnými záväzkami. Všetky obvinenia z mučenia a zlého zaobchádzania musia byť dôveryhodne vyšetrené,“ dodáva sa vo vyhlásení.

Pozorovateľ volieb v Gruzínsku: Rozhodne tam boli manipulácie. Brutalita na protestoch mi pripomína Bielorusko

Riaditeľ MEMO 98 Rasťo Kužel v rozhovore pre Euractiv Slovensko opisuje, ako bol počas posledných parlamentných volieb svedkom tlaku na občanov, zastrašovania, a údajne aj kriminálnikov pred volebnými miestnosťami.

EÚ pripomenula, že práve postup vládnej strany Gruzínsky sen viedol k faktickému zastaveniu prístupového procesu do 27-členného bloku. Protesty v Gruzínsku sa začali po parlamentných voľbách z 26. októbra, v ktorých podľa oficiálnych výsledkov zvíťazila vládnuca strana Gruzínsky sen s takmer 54 percentami hlasov.

Prozápadná opozícia ani prezidentka Salome Zurabišviliová výsledky neuznali a vládnucu stranu obvinili z rozsiahlych volebných podvodov. Západ taktiež tvrdí, že voľby sprevádzali nezrovnalosti.

Demonštrácie sa ešte zintenzívnili po tom, ako premiér Irakli Kobachidze 28. novembra oznámil prerušenie rokovaní o vstupe do Európskej únie do roku 2028. Odvtedy sa v Tbilisi protestuje denne. Proti demonštrantom tvrdo zasahuje polícia a nasadzuje vodné delá aj slzotvorný plyn.

Vyvolalo to pobúrenie doma aj v zahraničí, odsúdila ich napríklad Británia, USA, Francúzsko či Nemecko. Spojené kráľovstvo v pondelok oznámilo, že pozastavuje všetku pomoc gruzínskej vláde.

Protesty v Gruzínsku naberajú na sile, ale aj policajnej agresii. Vláda nechce dovoliť „druhý majdan“

Gruzínsko zmietajú masové protesty proti vláde. Podľa bývalého gruzínskeho diplomata je jedinou cestou zo súčasnej krízy vyhlásenie nových volieb. Akademik zo štátnej univerzity zase hovorí, že v krajine došlo „k bodu zlomu“.