Eurofondy nie sú len dotácie. Slovensko 1,3 miliardy eur investovalo

Slovak Investment Holding mal pôvodne spravovať pol miliardy eur z eurofondov. Počas COVID-u si však podnikatelia obľúbili ich výhodné pôžičky, čo Slovensko využilo aj pri dočerpávaní eurofondov. Aj Európska komisia SIH chváli za dobrú implementáciu a nadpriemerné využívanie finančných nástrojov. 

Pod pojmom eurofondy sa na Slovensku rozumejú dotácie – na mosty, železnice, detské ihriská. O to viac, že inak ako z európskych peňazí sa u nás takmer neinvestuje.

Málokto však vie, že eurofondy, teda peniaze z rozpočtu Európskej únie, neprichádzajú iba vo forme dotácií. Návratné eurofondy, ktoré sa vo forme pôžičiek napríklad investujú do firiem, sa nazývajú finančné nástroje. Na Slovensku ich spravuje Slovak Investment Holding.

V predchádzajúcom eurofondovom období, teda od roku 2014 až 2023, dali slovenské vlády do týchto nástrojov postupne viac a viac peňazí. Alokácia v roku 2017 bola 552 miliónov eur, čerpanie ale nakoniec skončilo na 1,3 miliardy eur.

Slovensko v tomto nasleduje trend stanovený Európskou komisiou. Tá krajiny podporuje v tom, aby všade, kam to ide, použila práve návratnú formu pomoci. Z jedného balíka peňazí sa tak môže eventuálne podporiť aj viac projektov.

Hovorkyňa Európskej komisie v reakcii pre EURACTIV Slovensko hovorí, že členské štáty vyzýva finančné nástroje podporovať.

„V programovom období 2014 – 2020 Slovensko investovalo 11 percent svojej alokácie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu prostredníctvom finančných nástrojov. To bolo nad priemerom EÚ, ktorý je vo výške 9 percent,“ odkazuje eurokomisia.

Dodáva, že do konca roka 2023 bolo čerpanie na úrovni 97 percent, čo považuje za znak, že „Slovak Investment Holding pokročil v implementácii veľmi dobre“. Schopnosť SIH-u čerpať eurofondy využila aj vláda pri snahe zachrániť eurofondy pred prepadnutím pred koncom eurofondového obdobia.

Čo sú finančné nástroje

Čísla od Európskej komisie ukazujú, že takmer 90 percent eurofondov sa na Slovensku čerpajú ako dotácie. Riadiaci orgán, napríklad ministerstvo, vyhlási výzvu, na ktorú sa prihlásia žiadatelia. Po splnení projektu dostanú peniaze, ktoré už potom nemusia vrátiť.

Finančné nástroje však fungujú práve na princípe návratnosti. Európske peniaze sa teda použijú na zabezpečenie financovania, často s výhodnejšími podmienkami, na podporu najmä súkromných projektov. Po naplnení dohodnutých podmienok však musí prijímateľ podporu vrátiť, napríklad ako splátku pôžičky, alebo ak sa štát rozhodne vystúpiť z investície vo firme.

Takáto forma podpory teda dávať zmysel iba pri ziskových projektoch alebo tam, kde je problém získať iné formy financovania. Naopak, pri výstavbe škôlok alebo kanalizácie v menej rozvinutých regiónoch by návratná pomoc nebola vhodná.

Vzhľadom na vysoké úroky pri pôžičkách, ktoré sú momentálne na trhu, je však ponuka pôžičiek cez finančné nástroje lákavá napríklad aj pre samosprávy pri stavaní ciest a mostov. Eurofondy zafinancujú zníženie úroku, alebo fungujú ako záruka, podnikatelia teda nemusia ručiť vlastným majetkom.

Keď podnikatelia alebo úvery splácajú, peniaze sa vracajú vo forme takzvaných re-flows. Tie potom môžu putovať do rozpočtu na financovanie ďalších finančných nástrojov. Z jedného balíka peňazí sa tak môže podporiť viacero projektov – pomoc udržať firmu nad vodou počas pandémie alebo energetickej krízy, samospráve s výstavbou ciest, alebo pokryť štart start-upu, z ktorého sa môže stať úspešná firma.

Preto Európska komisia podporuje používanie finančných nástrojov všade tam, kde je to možné. Otvorí to priestor použiť viac dotácií tam, kde sú naozaj potrebné. Navyše, eurofondov bude do budúcna čoraz menej, pre krajiny je teda výhodné naučiť sa s nimi hospodáriť čo najefektívnejšie.

Na Slovensku všetky finančné nástroje spravuje Slovak Investment Holding, ktorý funguje pod ministerstvom financií. Jednotlivé rezorty, ktoré majú na starosť rozdeľovanie eurofondov, s ním spolupracujú na konkrétnych schémach. To nie je v EÚ podmienkou – v susednom Česku napríklad finančné nástroje spravujú jednotlivé rezorty popri eurofondových dotáciách.

Eurofondy cez sprostredkovateľov

Prvá veľká kategória, cez ktorú Slovak Investment Holding rozdeľuje návratné eurofondy, funguje prostredníctvom sprostredkovateľov. Tie sú najmä banky.

Antikorona záruka a úvery pre podnikateľov

Hlavným príkladom a zároveň najväčším projektom SIH-u bol v tomto období projekt výhodných úverov pre podnikateľov. Ten bol prvýkrát spustený pod názvom SIH antikorona záruka v roku 2020. Jeho cieľom bolo poskytnúť finančnú injekciu podnikom, ktoré v časoch pandémie zvažovali prepustiť zamestnancov alebo úplne skončiť.

Táto záruka bola rozdelená na dve časti. SIH antikorona záruka 1 umožňovala zvýhodniť úver až o štyri percentá ročne. To sa ukázalo byť populárnejším zvýhodnením, než záruka číslo 2, ktorá prinášala odpustenie poplatku.

Antikorona záruka 1 sa teda eventuálne pretransformovala na antikrízovú záruku a pokračovala až do novembra 2023, kým „dvojka“ skončila v júni 2021. Po odznení výrazných efektov pandémie totiž podnikateľský trh trpel následkami vypuknutia vojny na Ukrajine a spojenej energetickej a inflačnej kríze.

Snahy Európskej centrálnej banky o skrotenie inflácie navyše výrazne zdraželi úroky na komerčných trhoch. Výhodné úvery podporované eurofondmi sa stali o to zaujímavejšími.

Počas tohto obdobia mohli podnikatelia prísť do svojej banky a požiadať o podnikateľský úver. V banke im ponúkli produkt SIH-u, ktorý bol oproti bežným úverom výrazne výhodnejší. Podmienkou bolo udržanie zamestnanosti aspoň na 12 mesiacov.

O podporu bol enormný záujem. Podnikatelia dokonca chodili do bánk žiadať o tento úver ešte predtým, než bol dostupný, pretože sa o výhodnejších podmienkach dozvedeli z médií. Spoluprácu si pochvaľovali aj banky, keďže pomer nesplácania sa zatiaľ ukazuje na menej ako dve percentá. Na druhú stranu, kritizovali administratívnu náročnosť.

Pokrytie trhu bolo tiež široké, do spolupráce sa zapojilo desať komerčných bánk. Celkovo sa cez program podnikateľom požičalo 1,78 miliardy eur.

SIH okrem toho prevádzkoval aj záručný nástroj, vďaka ktorému podnikatelia nemuseli ručiť vlastným majetkom, a špeciálnym nástrojom na podporu výskumu, vývoja a inovácií. V týchto čiastkových projektoch od roku 2018 podporil viac ako stovku firiem.

Špeciálny program slúžil aj na podporu startupov. Tu si úlohu sprostredkovateľov vysúťažili tri invstičné fondy: Vision Ventures, CB Investment Management a Zero Gravity Capital.

V tomto segmente sa SIH snaží suplovať aj úlohu kapitálového trhu, ktorý je na Slovensku  oproti západným krajinám menej vyvinutý. Poskytnutím zdrojov pre investičné fondy túto dieru na trhu zapĺňa.

Fondy do konca roka 2023 podporili 90 začínajúcich firiem s potenciálom rastu. Okrem eurofondov vo výške 62 miliónov eur pritiahli ďalších 11 miliónov súkromných investícií.

Sektorové nástroje: sociálna ekonomika, obnova budov, odpady

Pri finančných nástrojoch však nejde iba o plošnú pomoc pre podnikateľov. Keďže ide o podporu z eurofondov, tá nasleduje aj priority, ktoré si členský štát určí v spolupráci s Európskou komisiou.

Špeciálnu podporu teda dostávajú projekty, ktoré podporujú znevýhodnené skupiny obyvateľstva, alebo prispievajú k ochrane životného prostredia. V týchto prípadoch býva pomoc kombinovaná aj s dotáciami. Hlavným cieľom v týchto projektoch totiž nie je len naštartovanie ekonomiky a tvorba zisku, ale aj riešenie nejakého problému.

Sociálne podniky, ktoré zamestnávajú ľudí s problémom uplatniť sa na pracovnom trhu, tak tiež mohli čerpať úvery bez potreby ručiť vlastným majetkom alebo so zvýhodnením úrokom. V spolupráci so sociálnou bankou Slovenskej sporiteľne takto eurofondy podporili deväť sociálnych podnikov. Sociálna banka však sprostredkovala aj 70 výhodnejších úverov na bývanie pre marginalizované skupiny.

Aj v tejto oblasti SIH časť financií uložil na správu investičným fondom. Konkrétne spoločnostiam CB ESPRI a Sociálni inovátori Impact Capital. Od leta 2022 podporili viac ako 50 firiem kapitálom vo výške 2,3 milióna eur.

V oblasti odpadového hospodárstva a obnoviteľných energií ide tiež o podporu cez vysúťažené fondy: Wasteland Investment Management, CEE Capital Management a IPM Avanea Eco Management. Tie spolupracujú so súkromnými investormi a financujú takmer 20 firiem, ktoré podnikajú v obehovej ekonomike a zelených energiách.

Do tretice, SIH v spolupráci so Slovenskou sporiteľnou podporuje aj obnovu bytových domov tak, aby sa zvýšila ich spotreba energie. Bytovkám, ktoré plánujú komplexnú obnovu, ponúkajú úvery s nižšími úrokmi. Ku koncu roka 2023 takto sprostredkovali 85 úverov.

Priame investície

Nezanedbateľnú časť finančných nástrojov predstavujú priame investície do firiem s potenciálom rozvoja. Tieto investície vykonáva priamo Slovak Investment Holding na základe investičnej stratégie vychádzajúcej z eurofondovej stratégie Slovenska.

SIH takto podporuje startupy, v ktorých vidí buď ekonomický potenciál, alebo možnosť do budúcna prispieť napríklad k splneniu zelených alebo sociálnych cieľov.

Štát v tomto prípade supluje aj rizikových investorov, podporujúcich projekty, ktoré sú pre komerčný trh príliš neisté. V tomto prípade ide skôr o menší počet firiem, do ktorých SIH zainvestuje väčší kapitál.

Formy investície sú rôzne. Môže ísť o kapitálovú investíciu, v ktorej si štát kúpi podiel vo firme. Prípadne aj o zložitejšie, takzvané kvázikapitálové investície alebo individuálne úvery alebo záruky. Pointa je však rovnaká – podporiť rast firmy na základe vopred daných podmienok. Podľa toho, aké má štát v konkrétnej oblasti ciele, z nej potom môže vystúpiť a investovať ďalej.

Investícia môže skončiť ziskom, ale aj stratou celého vkladu, ak firma napríklad skrachuje. Cieľom však nie je zarábať, ale podporiť firmy s potenciálom.

Celkovo takto SIH do roku 2023 investoval 354,6 milióna eur do 36 subjektov.

Firmy, do ktorých SIH investoval, sú tiež rôznorodé. Najväčší objem peňazí smeroval do Železníc SR v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Železnice v rámci troch projektov zakúpili diagnostické vozidlo, ktoré meria technický stav koľají alebo rekonštruovali nástupište v Košiciach.

Ďalšia väčšia investícia bola do firiem Dostupný Nájom a Dostupné bývanie, ktoré podnikajú v oblasti sociálneho bývania. Menšie objemy peňazí šli do startupov podnikajúcich v oblasti softvéru, pôdohospodárstva alebo mikrodomov.

Za „ukončené“ sa doteraz môžu považovať aspoň tri investície. V prípade fitnes e-shopu Gymbeam a energetickej firmy enstra SIH zarobil. V prípade prvej do firmy vstúpil s dvoma miliónmi eur a vystúpil s 3,63 milióna eur. V prípade druhej vstúpil s 2,8 milióna eur a vystúpil s 3,6 milióna eur.

Na druhú stranu, SIH investoval aj do firmy Aeromobil, s pôvodnou investíciou 2,8 milióna eur a navýšením o 0,3 milióna eur. Aeromobil, ktorý vyvíjal hybridné vozidlo s možnosťou letu, medzičasom skrachoval.

Eurofondy, ktoré sa už vrátili

Princíp fungovania finančných nástrojov vidieť najlepšie na peniazoch, ktoré sa už vrátili. V žargóne sa nazývajú re-flows. Môže ísť o napríklad o peniaze zo splatených úverov alebo ziskových investícií. Ich ďalšie použitie je znovu na dohode medzi Slovenskom a Európskou komisiou. V zásade však putujú naspäť do ekonomiky, prostredníctvom ďalších podnikov podporených cez finančné nástroje.

Slovensko je však v tomto procese iba na začiatku. V predchádzajúcom programovom období, teda medzi rokmi 2007-2013, investoval Slovak Investment Holding iba 120 miliónov eur, čo je výrazne menej než viac ako 1,3 miliardy eur investovaných v tom ďalšom. Úvery sa tiež poskytujú na dlhšiu dobu, čo znamená, že gro investície sa môže uvoľniť napríklad až po 20 rokoch.

To však neznamená, že na Slovensku žiadne re-flows nie sú. Z prvého eurofondového obdobia smerujú vrátené peniaze do fondov Venture to Future Fund (VFF) a Central European Fund of Funds (CEFoF), ktoré podporujú malé a stredné podniky, rovnako, ako pôvodné finančné nástroje.

V roku 2022 takto napríklad SIH alokoval päť miliónov eur do VFF a 6,67 miliónov eur do CEFoF. Ide o peniaze z eurofondov, ktoré už raz podporili konkrétne firmy a teraz budú použité znovu.