Klimatológovia tvrdia, že je potrebné rýchlejšie znižovanie emisií, zatiaľ čo priemysel a politici varujú pred ekonomickými škodami, ak bude Európa ozeleňovať príliš rýchlo. Podpredsedníčka Európskej komisie pre zelenú tranformáciu Teresa Ribera uviedla, že klimatický cieľ EÚ na rok 2040, ktorý sa pôvodne očakával v prvom štvrťroku 2025, zverejní exekutíva v druhom štvrťroku. Španielska komisárka priznala, […]
Menej ako 1 min. min.
Klimatológovia tvrdia, že je potrebné rýchlejšie znižovanie emisií, zatiaľ čo priemysel a politici varujú pred ekonomickými škodami, ak bude Európa ozeleňovať príliš rýchlo.
Podpredsedníčka Európskej komisie pre zelenú tranformáciu Teresa Ribera uviedla, že klimatický cieľ EÚ na rok 2040, ktorý sa pôvodne očakával v prvom štvrťroku 2025, zverejní exekutíva v druhom štvrťroku.
Španielska komisárka priznala, že sa „bojí, že Európa sa pri cieľoch Zelenej dohody rozdelí“ a pripúšťa, že zákonné zakotvenie 90 percentného zníženia emisií CO2 do roku 2040 „nie je samozrejmosťou“.
Meškanie ukazuje menší politický apetít po nových klimatických politikách, no eurokomisia upozorňuje, že v podstate nejde o nový cieľ, ale len o míľnik na trajektórii pre dosiahnutie nulových emisií do polovce storočia.
Únia sa zaviazala, že do roku 2050 dosiahne uhlíkovú neutralitu: vypustí len toľko emisií skleníkových plynov, koľko dokáže zachytiť. Do roku 2030 chce emisie znížiť o 55 percent. Ďalší strednodobý cieľ má byť stanovený na rok 2040.
Oba tieto ciele sú dočasné alebo čiastkové a ich úlohou je preklenúť priepasť medzi krátkodobými a dlhodobými cieľmi EÚ v oblasti znižovania emisií. Eurokomisia chce dosiahnuť, aby sa cesta k dosiahnutiu klimatickej neutrality stala predvídateľnejšou pre členské štáty, firmy, investorov aj európskych a národných politikov.
Problémom je, že súčasné prognózy ukazujú, že EÚ je na ceste, že do 2030 cieľ 55-percentného zníženia emisií nesplní.
Posledný zverejnený cieľ pre rok 2040 ešte pre európskymi voľbami počítal so snížením emisií o 90 percent. Komisia zvažovala aj nižšie ciele: 80 alebo 85 až 90 percent. Nakoniec sa v súlade s vedeckými odporúčaniami rozhodla pre 90-percentný.
Hlavným dôvodom bolo, že nižšie emisné limity by nevytvorili dostatočný tlak na využívanie nových technológií – prechod na zelený vodík, zachytávanie emisií či ich priame odstraňovanie z atmosféry. Investície by sa odsunuli do obdobia 2041 až 2050, čo by ohrozilo dosiahnutie uhlíkovej neutrality.
Diskusie s priemyslom
Emisie by sa mali zoškrtať hlavne v priemysle, doprave a energetike. Ďalšiemu sprísňovaniu klimatických politík sa bráni priemysel – požaduje „opravu“ zelenej dohody, aby viac zohľadňovala investičné a legislatívne potreby priemyslu pri znižovaní emisií. Jednoducho povedané – ambicióznejšie znižovanie emisií znamená vyššie náklady pre európsky priemysel a tým aj ohrozenie jeho globálnej konkurencieschopnosti.
Ako však už skôr pre EURACTIV Slovensko povedala vedúcej oddelenia pre adaptáciu a odolnosť Riaditeľstva Európskej komisie pre klímu Eleny Višnar Malinovskej je férové dať náklady na dekrabonizáciu v týchto sektoroch do kontextu celkových benefitov, ktoré prechod na zelenšiu ekonomiku prinesie.
Európa podľa nej starne ako kontinent – starne nám energetika aj doprava, takže v budúcich desaťročiach budeme musieť investovať do našich dopravných a energetických systémov tak či onak, tvrdí. „V ďalších rokoch budeme musieť vynaložiť ako únia na dopravu okolo 870 miliárd eur ročne, čo je 4,4 percenta hrubého domáceho produktu. Ale keď si to porovnáte s rokmi 2011 do roku 2022, tak tam sme vynaložili 4,2 percenta hrubého domáceho produktu, čiže ten nárast nie je až taký vysoký,“ upozorňuje Malinovská.
Dopadová štúdia Európskej komisie vyčíslila, že ak európske štáty nahradia dovoz fosílnych palív domácimi zdrojmi energie, ušetria až 2,8 bilióna eur ročne. „To nie sú zanedbateľné čísla, je potrebné ich stále opakovať. Toto je výsledkom modelingu projekcií, ale aj špičkovej práce Komisie na základe dát, ktoré máme z členských štátov,“ zdôraznila.
