Eurokomisia k novým pravidlám pre lov medveďa: Preventívny odstrel je vylúčený

Zmeny v zákonoch, ktoré majú uľahčiť vydávanie výnimiek na lov medveďa, podľa Štátnej ochrany prírody umožnia robiť odstrely „preventívne a v predstihu“. To, že po novom netreba identifikovať problémové jedince, potvrdil aj štátny tajomník envirorezortu Kuffa. Podľa eurokomisie to smernica o biotopoch neumožňuje.

Členské štáty nemôžu vykonávať preventívny odstrel medveďa hnedého, potvrdila Európska komisia pre portál EURACTIV Slovensko.

„V smernici o biotopoch nie je priestor na preventívne usmrcovanie. Výnimka je možná len vtedy, ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a nemala by ohroziť priaznivý stav ochrany populácie druhu v jeho prirodzenom areáli výskytu,“ napísal v odpovedi hovorkyňa Komisie Anna Wartberger.

V rozpore s európskou legislatívou tak pravdepodobne je aj to, ako si slovenské úrady vykladajú zmenu zákonov, ktoré nedávno schválil parlament na zjednodušenie a zrýchlenie odstrelu problémových medveďov.

V novom režime môže zásahový tím alebo poľovníci dostať výnimku, ak okresný úrad alebo samospráva vyhlási mimoriadnu situáciu v súvislosti s výskytom medveďa. Medvede sa budú môcť loviť vo vymedzených zónach, kde je opakovane zaznamenávaný výskyt medveďov ohrozujúcich obyvateľov. Výnimku bude udeľovať ministerstvo. Na rozdiel od doterajšej praxe sa verejnosť do konania nebude môcť zapojiť a nebude sa môcť ani odvolať.

Mimoriadna situácia pre výskyt medveďa už bola vyhlásená napríklad v Prešovskom kraji či v okresoch Čadca a Turčianske Teplice.

Novelu zákona o ochrane prírody a zákona o civilnej ochrane ministerstvo životného prostredia odôvodňovalo nárastom útokov medveďa hnedého. Zmeny majú uľahčiť elimináciu problémových jedincov.

Z reakcie Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP) pre EURACTIV ale vyplýva, že s novými zákonmi sa zmení aj prístup v rozhodovaní o výnimkách.

„Vďaka tomu sa budú robiť odstrely v záujme ochrany života, zdravia a majetku občanov, preventívne a v predstihu,“ uviedla ŠOP. V podobnom duchu nový systém výnimiek na odlov komunikuje ministerstvo životného prostredia.

Bývalý koordinátor zásahového tímu Marián Hletko upozornil na usmernenie envirorezortu pre udeľovanie výnimiek, v ktorom chýba podmienka identifikácie konkrétneho, problémového jedinca. Koncom júla štátny tajomník rezortu potvrdil, že „kvôli zjednodušeniu sa identifikácia vyžadovať nebude“.

„Je zrejmé, že súčasné vedenie envirorezortu a ŠOP SR plánuje do populácie medveďa hnedého zasahovať spôsobom, ktorý je v rozpore s legislatívou EÚ a s ustálenou súdnou praxou,“ hovorí Hletko. Menuje štyri konkrétne rozsudky od roku 2016, v ktorých súdy zhodne dospeli k záveru, že bez stotožnenia konkrétneho problematického medveďa úrady povolenia na odlov udeľovať nemôžu.

Na to, či je nová právna úprava pre odstrel medveďa v súlade so smernicou o biotopoch, ale eurokomisia odpovedá kladne. „Bývalý komisár (pre životné prostredie) Virginijus Sinkevičius ministrovi Tarabovi v júni potvrdil, že nový zákon sa zdá byť do veľkej miery v súlade so smernicou o biotopoch,“ napísala hovorkyňa.

Podľa Hletka Komisia v odpovedi naznačuje, že niektoré časti predsa len nie sú v súlade so smernicou. Odvoláva sa na iný list, v ktorom Komisia konštatuje, že vyhlásenie mimoriadnej situácie s cieľom zabrániť akýmkoľvek škodám nie je v súlade s požiadavkou smernice, podľa ktorej škoda musí byť vážna.

Európska komisia tiež uviedla, že uplatňovanie nového zákona bude pozorne sledovať. To Hletko číta tak, že o výške sankcie zo strany EÚ bude rozhodovať počet medveďov zastrelených v rozpore so smernicou. „To však už môže byť pre slovenskú populáciu medveďa príliš neskoro,“ upozorňuje.

O reakciu na odpoveď Európskej komisie sme požiadali aj Ministerstvo životného prostredia, no rezort na otázky neodpovedal.

Ako je to s ochranou

Medveď hnedý patrí medzi druhy, ktoré sú prísne chránené smernicou EÚ o biotopoch. To okrem iného znamená, že na Slovensku nie je možný robiť jeho regulačný odlov. Usmrtenie medveďa hnedého je možné len vo výnimočných prípadoch po splnení niekoľkých požiadaviek. Udeľovanie výnimiek majú na starosti národné orgány – v prípade Slovenska envirorezort a okresné úrady.

Podľa smernice by sa udeľovanie výnimiek malo držať hlavne štyroch kľúčových princípov: nemôže spôsobiť zhoršenie stavu ochrany populácie daného druhu, výnimka môže prísť na rad ako posledná alternatíva, keď zlyhajú preventívne opatrenia, musí byť riadne odôvodnená a musí sa týkať konkrétneho problémového jedinca.

Európska legislatíva uznáva odlov chránených šeliem vtedy, keď to pomôže zabrániť škodám na úrode, hospodárskych zvieratách či majetku alebo keď je v ohrození zdravie a bezpečnosť ľudí.

Portál EURACTIV Slovensko sa pýtal Európskej komisie, či kontroluje súlad výnimiek udelených národnými úradmi so smernicou o biotopoch. Jej odpoveď je, že kontrola ich oprávnenosti je v prvom rade zodpovednosťou členských štátov. Každé dva roky však musia Komisii zasielať podrobné správy o výnimkách.

Ako pre EURACTIV uviedla ŠOP, od začiatku roka bolo na Slovensku na výnimku odstrelených 46 problémových jedincov medveďa hnedého. Ide o oficiálny údaj k 8. augustu.

Medvede môže usmrcovať len Zásahový tím pre medveďa hnedého, ktorý patrí pod ŠOP, alebo aj poľovníci zo združení, ktoré sa so štátnymi ochranármi dohodli na manažmente jeho populácie. ŠOP spresnila, že 33 problémových jedincov eliminovali jej zamestnanci, zvyšných 13 poľovníci.

V bezmála päťdesiatke zastrelených medveďov boli aj tri mláďatá, čo ochranári pre Denník N zdôvodnili tým, že v budúcnosti môžu byť nebezpečné pre ľudí, lebo ich matka učila pohybovať sa v blízkosti obydlí. Inými slovami, išlo o preventívny odstrel, keďže sa teraz nedá s určitosťou povedať, že budú časom rizikové.

Sú tieto výnimky odôvodnené?

Čo sa týka alternatívneho riešenia situácie s problémovým medveďom, zásahový tím podľa ŠOP používa viaceré formy preventívnych opatrení: plašenie zvukom, svetlom, gumovými projektilmi či psami, osádzanie elektrických ohradníkov a plašičiek. „Zásahový tím tiež podporuje komunikáciu a osvetu s miestnymi obyvateľmi, poľovnými združeniami aj so samosprávami,“ dopĺňajú štátni ochranári.

Hletko ale spochybňuje, či sa prevencia robí naozaj aj v praxi. Z dokumentácie odstrelov podľa neho vyplýva, že ŠOP napríklad nevie dokázať plašenie medveďov. „Použitie elektrických ohradníkov, plašičov, prípadne iných technických zariadení, ktorými by sa snažili výskytu medveďov v problémových lokalitách predchádzať, ŠOP SR v dokumentácii, ktorú som študoval, vôbec neuvádza,“ dodáva.

Ďalšia podmienka – priaznivý stav populácie – je otázka a dlhodobo rozdeľuje odborníkov na Slovensku.

ŠOP na ňu pre EURACTIV odpovedá tak, že populácia medveďa v ostatných rokoch je na vstupe. Dokazuje to podľa nej narastajúci trend hlásení od ľudí, čoraz väčší počet dopravných nehôd so šelmou, zväčšovanie areálu jej rozšírenia či škody na plodinách a hospodárskych zvieratách. „Populácia medveďa hnedého na Slovensku tak nie je v ohrozenom stave,“ konštatuje jednoznačne s tým, že spolu s vedcami chystá metodiku na monitoring populácie medveďa.

Práve ŠOP ale už v roku 2023 zverejnila Analýzu o početnom stave medveďa hnedého na Slovensku, na ktorej pracovala s českými vedcami. Na základe analýzy DNA odhadli počet medveďov v intervale od 1 012 do 1 275 jedincov.

Jej spoluautorom je Marián Hletko. Konštatovanie ŠOP o náraste populácie medveďa hnedého označuje za „amaterizmus“. Tvrdí, že toto tvrdenie sa nedá postaviť na hlásení obyvateľov. Ich nárast podľa neho nemusí byť spôsobený nárastom populácie, ale „so systematickým strašením verejnosti“.

„Ľudia dokonca hlásia výskyt medveďa po spozorovaní diviaka. Počas prebiehajúcej jelenej ruje, ktorá je charakteristická hlasovými prejavmi jeleních samcov, ľudia volajú, že počuli revať medveďa, a medveďa dokonca hlásia aj po nájdení veľkých psích stôp,“ argumentuje.