Eurokomisia chce konkurovať USA a Číne aj znížením ekologických nárokov na firmy. Zmena pravidiel za pochodu poškodí podniky, ktoré už naštartovali zelenú transformáciu, vytvára podľa nich právnu neistotu a podkopáva zelené investície. Vyzerá to tak, že s Kompasom konkurencieschopnosti, ktorý tento týždeň predstavila Európska komisia, nie je spokojný takmer nikto – či už ide o […]
Menej ako 1 min. min.
Eurokomisia chce konkurovať USA a Číne aj znížením ekologických nárokov na firmy. Zmena pravidiel za pochodu poškodí podniky, ktoré už naštartovali zelenú transformáciu, vytvára podľa nich právnu neistotu a podkopáva zelené investície.
Vyzerá to tak, že s Kompasom konkurencieschopnosti, ktorý tento týždeň predstavila Európska komisia, nie je spokojný takmer nikto – či už ide o firmy, odborárov, vedcov alebo mimovládky.
Opatrný optimizmus prejavujú len priemyselné zväzy, podľa ktorých je dokument „signál, že EÚ je odhodlaná posilniť európske hospodárstvo a spoločnosti, ktoré ho poháňajú vpred.“ Vyžadujú však, aby po tejto mape nasledovali ďalšie, oveľa konkrétnejšie plány, ktoré by už mali adresne riešiť jednotlivé problémy – či už ide o vysoké ceny energií alebo zmiernenie požiadaviek na environmentálnu udržateľnosť firiem.
„Priviesť loď na miesto určenia si vyžaduje jasné pokyny a dnešný Kompas pre konkurencieschopnosť poskytuje tieto súradnice. Po ňom musia naliehavo nasledovať konkrétne a účinné opatrenia, ktoré spoločnostiam prinesú zmysluplné zmeny v ich každodennej činnosti,“ povedal o novom Kompase šéf najväčšieho priemyselného lobingového združenia BussinessEurope Markus J. Beyer.
Podobne, aj slovenským podnikateľom združených v Klube 500 chýbajú v dokumente „konkrétne riešenia na okamžité zníženie cien energií, či podporu priemyslu,“ uviedol jeho výkonný riaditeľ Tibor Gregor.
Na obranu Komisie treba povedať, že vopred avizovala, že s konkrétnymi akčnými plánmi napríklad pre cenovo dostupnú elektrinu, pre podporu čistého priemyslu či s návodom na dekarbonizáciu oceliarstva a chemického priemyslu príde až v ďalších kolách. V Kompase aj stanovila časový harmonogram jednotlivých plánov a legislatívnych zmien.
Jedným z leitmotívov dokumentu, je sľub, že eurokomisia podporí firmy, ktoré sú lidrami v znižovaní emisií a vyrábajú nízkoemisné produkty. Na to chce využiť silný domáci trh a podporiť dopyt po „zelených“ produktoch, ktoré bývaju spravidla drahšie a menej dostupné – ako je napríklad zelená oceľ či chemikálie.
Súbežne však chce uvoľniť pravidlá ohľadom vykazovania udržateľnosti podnikov, ktoré postupne vstupujú do platnosti.
Práve v tomto bode vidia problém firmy, ktoré sa už naplno vydali na cestu k nulovým emisiám. V rámci svojich stratégií totiž akceptovali nové pravidlá vykazovania udržateľnosti a začali s investíciami nutnými na na prechod na nulové emisie. Tvrdia, že plánovaný odklad a uvoľnenie povinností ich znevýhodní oproti spoločnostiam, ktoré povinnosti vykazovania environmentálnej a sociálnej udržateľnosti nebrali vážne, prípadne ich príjmali pomaly.
Potrebujeme právnu istotu
Keďže viaceré verzie Kompasu konkurencieschopnosti unikli ešte pred jeho zverejnením, bolo jasné, že eurokomisia sa v ňom zameria na revíziu pravidiel vykazovania udržateľnosti firiem. Snažila sa tak dodržať sľub, ktorý dala európskym podnikom, že obmedzí nadbytočnú byrokraciu. Cieľom je pre veľké firmy znížiť objem vykazovaných informácií o 25 percent, pri malých a stredných podnikoch je to až o 35 percent.
Skupina veľkých európskych spoločností, investorov a priemyselných združení ešte pred zverejnením Kompasu napísala exekutíve EÚ list, v ktorom ju varovala, že nadchádzajúci súhrnný balík týkajúci sa podávania správ o udržateľnosti by mohol podkopať istotu podnikania a investícií.
Medzi signatárov listu patria veľké korporácie ako sú Nestlé, Unilever, Mars, DP World, NEI Investments, Ferrero, Primark, L’Occitane, Signify, ako aj iniciatívy zamerané na férové obchodovanie – Ethical Trading Initiative a Global Network Initiative.
Tieto firmy sa obávajú, že proces zjednodušenia legislatívy bude použitý na opätovné otvorenie a prerokovanie platných pravidiel, hoci „spoločnosti už investovali značné zdroje do prípravy a plnenia nových požiadaviek“.
„Investície a konkurencieschopnosť sú založené na politickej istote a právnej predvídateľnosti. Oznámenie, že Európska komisia predloží súhrnnú iniciatívu, ktorá by mohla zahŕňať prehodnotenie existujúcej legislatívy, riskuje oslabenie oboch,“ varujú.
Nebola to však jediná výzva svojho druhu. Ešte v decembri organizácia WWF spolu s ďalšími 60 mimovládkami a firmami varovala, že akákoľvek deregulácia by ohrozila stabilitu a predvídateľnosť potrebnú pre udržateľné investície.
Medzi signatárov listu patrili aj Accor, Ikea, Decathlon, Patagonia, Nestle, H&M Group a Triodos Bank.
Smernice o udržateľnosti firiem sa zjednodušia ako prvé
Ukazuje sa, že obavy týchto zelených lídrov, ktorých chce údajne Komisia podporiť, sú opodstatnené.
Aby znížila byrokratickú záťaž firiem spojenú s výkazmi sociálnej a environmentálnej udržateľnosti, bude potrebné zasiahnuť do dvoch smerníc, ktoré postupne vstupujú do platnosti, a ktoré priemysel považuje za zvlášť problémové.
Ide o Smernicu o podávaní správ o udržateľnosti podnikov (CSRD) a Smernicu o náležitej starostlivosti o udržateľnosti podnikov (CSDDD). Tie vyžadujú, aby spoločnosti podávali správy o tom, ako ich činnosť ovplyvňuje životné prostredie, či sú odolné proti klimatickým rizikám a či sa v ich dodávateľských reťazcoch rešpektujú ľudské práva.
Nové pravidlá prinútia veľké aj malé podniky zhromažďovať a zverejňovať údaje o vyprodukovaných emisiách skleníkových plynov, o množstve vody, ktoré spotrebujú či o únikoch chemikálií. Museli by zverejniť informácie o podmienkach svojich zamestnancov pozdĺž celého dodávateľského reťazca – napríklad o vplyve rastúcich teplôt na pracovné podmienky a o tom, či ich dodávatelia – ktorí sú často roztrúsení celom svete — rešpektujú ľudské práva a pracovné zákony.
Cieľom smerníc je prinútiť firmy nielen aby znižovali emisie, ale aby boli odolnejšie z hľadiska svojho riadenia a sociálnych dopadov.
Okrem týchto dvoch smerníc chce eurokomisia čo najskôr v rámci takzvaného prvého súhrnného návrhu (Simplification Omnibus Package) revidovať aj Taxonómiu udržateľných investícií. Tá, podobne ako spomínané smernice, mala nasmerovať kapitál zo súkromného aj verejného sektora do takých aktivít, ktoré zabezpečia dosiahnutie nulových emisií bloku do roku 2050.
Komisia v Kompase uvádza, že chce revíziou dosiahnuť lepšie zosúladenie požiadaviek s potrebami investorov, optimalizovať časové harmonogramy a finančné ukazovatele tak, aby neodradili investorov vložiť kapitál do „menších spoločností v procese transformácie“.
„Cieľom je uchrániť predovšetkým malé spoločnosti, aby v rámci dodávateľských reťazcov neboli vystavené nadmerným požiadavkám na podávanie správ, ktoré zákonodarcovia nikdy nezamýšľali,“ upresňuje.
Keďže prvý súhrný balik na zjednodušenie legislatívy je zameraný na environmentálne pravidlá, vyvoláva to obavy, že sa postupne dostane na radu ďalšia environmentálna legislatíva. Dôkazom môžu byť nedávne požiadavky najsilnejšej politickej frakcie v europarlamente – Európskej ľudovej strany. Tá okrem oslabenia spomínaných smerníc požaduje zrušenie cieľa v oblasti obnoviteľných zdrojov do roku 2030 a odloženie uhlíkového cla.
Podobný cieľ majú aj silní priemyselní hráči akou je najväčšia korporátna loby EÚ, BusinessEurope. Tá v pozičnom dokumente predstavila 68 návrhov na zníženie regulačnej záťaže, v ktorých cieli na rôzne environmentálne zákony.
