Eurokomisia vie predĺžiť termín na vyplatenie agrodotácií, Slovensku na to chýbajú argumenty

Agrominister Richard Takáč mlčí o stretnutí s eurkomisárom Wojciechowským ohľadom meškajúcich priamych platieb. Ak by chcel viac času na vyplácanie farmárov, narazí. Eurokomisia neuznáva procesné, organizačné alebo softvérové zlyhania ako dôvod na odklad.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) v pondelok (15. apríla) vycestoval do Bruselu na rokovanie s eurokomisárom pre poľnohospodárstvo Januszom Wojciechowským ohľadom problémov s nevyplatenými dotáciami slovenským farmárom.

Zo stretnutia si ale slovenská delegácia zrejme odniesla aj nepríjemné správy.

Minister išiel podľa vlastných slov so zástupcami Európskej komisie hľadať riešenia, ako situáciu s meškajúcimi priamymi platbami „vyriešiť v prospech slovenských poľnohospodárov a potravinárov“. Minister o obsahu stretnutia s Wojciechowským mlčí.

Rezort k nemu zverejnil len krátke stanovisko na sociálnych sieťach. Na otázky portálu EURACTIV Slovensko, o akých riešeniach sa na rokovaní hovorilo a či minister požiadal Komisiu o predlženie lehoty na vyplácanie priamych platieb, neodpovedal.

Z doterajších vyhýbavých odpovedí ministra, informácií z prostredia agrorezortu, ale aj vyjadrenia Európskej komisie pre portál EURACTIV Slovensko sa dá usúdiť, že delegácia ministerstva v Bruseli minimálne zisťovala, aké sú jej šance, ak by sa o to pokúsil.

Kľúčové nariadenie upravujúce podmienky čerpania peňazí zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ hovorí, že členské štáty môžu poľnohospodárom vyplatiť priame platby z jednej kampane  najneskôr do 30. júna nasledujúceho roka.

No neznamená to, že sa tento termín nedá posunúť. Európska komisia, ako upresňuje jej hovorca Olof Gill, môže členskej krajine „v prípade výnimočných okolností“ a „oprávnených dôvodov“ schváliť výnimočný harmonogram vyplácania.

„Vo všeobecnosti sa za výnimočné okolnosti hospodárenia považujú nepredvídateľné udalosti, ktoré nebolo možné predvídať a napraviť za normálnych podmienok hospodárenia,“ upresňuje hovorca.

Čo to v praxi znamená pre prípad Slovenska? Zlé správy.

Komisia podľa Gilla takéto žiadosti posudzuje „od prípadu k prípadu“. Zohľadňuje pri tom tiež to, či sa s európskymi dotáciami trápia aj iné členské štáty alebo ide o špecifický problém konkrétnej krajiny. Nikde inde v Únii pritom poľnohospodári nečakajú na dotácie z roku 2023 tak dlho ako u nás.

„Preto v zásade nie je možné akceptovať zlyhanie pri implementácii právnych ustanovení z dôvodu administratívnych, procesných, organizačných alebo IT problémov,“ vysvetľuje hovorca Európskej komisie, čím naráža práve na slovenské špecifikum.

Tak minister pôdohospodárstva, ako aj generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry Marek Čepko tvrdia, že za nevyplatené dotácie môžu systémové a procesné zlyhania na platobnej agentúre, ktoré zdedili po svojich predchodcoch. Takisto priznali, že jednou z hlavných príčin je problémový softvér, cez ktorý dotácie vypláca.

Hovorca Komisie tiež opisuje, čo bude eurokomisia od slovenskej vlády žiadať.

„Slovensko bude vyzvané, aby náležite odôvodnilo takúto žiadosť, ktorú posúdia útvary Komisie, ale v prvom rade je jeho úlohou urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby sa vyhlo akýmkoľvek oneskoreniam a urýchlilo realizáciu priamych platieb, keďže poľnohospodári sú od týchto platieb závislí a takéto oneskorenia sú jedným z zdrojov nespokojnosti poľnohospodárov,“ dodáva.

Ide to aj po júni

Ďalšia časť európskej legislatívy ale môže ministra trochu upokojiť. Richard Takáč tvrdí, že pravidlá EÚ dovoľujú vyplácať priame platby aj po 30 júni, no už s finančnými postihmi pre meškajúci štát.

Umožňujú to dve predpisy. To prvé hovorí, že päť percent priamych platieb môže platobná agentúra skutočne posielať aj po vypršaní lehoty. Ako vysvetľuje hovorca Komisie, zámerom tohto pravidla je poskytnúť krajine rezervu pre prípady dodatočných kontrol chybných žiadostí. Môže ísť o prípady, kedy sa platba oneskorí pre podozrenia z podvodu alebo pre nesprávne uvedený bankový účet.

Všetko nad päť percent ale európska legislatíva už považuje za neskoré platby, čo nie je bez následkov. Definuje ich nariadenie  upravujúce finančné riadenie agrodotácií.

Čím neskôr platobná agentúra peniaze vyplatí, tým viac sa zníži príspevok z poľnohospodárskej politiky EÚ.

Ako sa znižujú finančné výdavky za omeškané platby podľa nariadenia:

 v prvom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom platobná lehota uplynula, sa znížia o 10 percent,
v druhom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom platobná lehota uplynula, sa znížia o 25 percent,
 v treťom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom platobná lehota uplynula, sa znížia o 45 percent,
v štvrtom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom platobná lehota uplynula, sa znížia o 70 percent,
neskôr ako v štvrtom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom platobná lehota uplynula, sa znížia o 100 percent.

Dopady na rozpočet teda nebudú až také veľké, aj keby sme počítali s jedným z horších scenárov: keby napríklad platobná agentúra ešte v auguste farmárom dlhovala 100 miliónov eur, štátnu kasu by to stálo 25 miliónov.

Je to teda výrazne menej ako kompenzácia všetkých nevyplatených dotácií, ale nie je to ani málo – bola by to zhruba tretina ročnej podpory štátu pre celý agrosektor. Stále sa pritom nedá vylúčiť ani horší vývoj vyplácania platieb.

Minister aj riaditeľ PPA už viackrát uistili, že poľnohospodári dostanú všetky peniaze, na ktoré majú nárok. To znamená, že výpadok z európskych zdrojov by vyplnili štátne financie.

Na účtoch stále chýbajú stovky miliónov

V súčasnosti nevieme, koľko platieb PPA dodnes (ne)vyplatila. Ministerstvo ani platobná agentúra na otázky ohľadom stavu vyplatených schém neodpovedajú. Minulý týždeň Richard Takáč ale sľúbil, že na najbližšom rokovaní vlády predstaví správu, ktorá zhrnie, v akom stave sa nachádza čerpanie v oboch pilieroch poľnohospodárskej politiky: v priamych platbách aj projektových podporách. Materiál mal obsahovať aj súhrn opatrení, ktoré agrorezort prijal pre rýchlejšie vyplácanie dotácií farmárom.

Nestalo sa. Na minulotýždňovom spoločnom rokovaní slovenskej a ukrajinskej vlády takýto materiál nebol a nie je naplánovaný ani na dnešné (17. apríla) rokovanie kabinetu.

V marci bolo z celkového takmer 600 miliónového dotačného balíčka vyplatených 30 percent prostriedkov.

Ako informuje portál Poľnoinfo, stručne stav priblížil riaditeľ platobnej agentúry Marek Čepko na krajských informačných dňoch Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) v Nitre. Povedal, že v súčasnosti je vyplatených 285 miliónov eur.

Zo 182 miliónovej alokácie na základnú platbu má byť vyplatených 70 percent, z ekoschém (103 miliónov eur) agentúra stihla zadministrovať len štvrtinu.

Nie je ale jasné, koľko sa podarilo vyplatiť z ostatných schém. Okrem týchto dvoch platieb je súčasťou priamych platieb aj 43 miliónov na podporu malých a mladých farmárov a pastevných chov a 58 miliónov na podporu vybraných plodín a zvierat.

V problémoch ale bolo aj vyplácanie schém z Programu rozvoja vidieka – napríklad pre ekofarmy alebo podniky zo znevýhodnených oblastí. Ide o ďalších 194 miliónov eur, z ktorých bolo v marci na účtoch poľnohospodárov sotva 16 percent prostriedkov.

Dá sa teda predpokladať, že PPA má stále pred sebou vyplatenie dotácií v rozmedzí dvoch až troch stoviek miliónov eur.