Európska komisia chce investovať do výstavby LNG terminálov v Spojených štátoch. Sľubuje si od toho stabilný prísun skvapalneného zemného plynu a jeho nízke ceny. Po ruskej invázii na Ukrajinu, čelila Európa obmedzeniu dodávok zemného plynu z Ruska. Aby to vyriešila, obmedzila spotreby plynu, rozvíjala obnoviteľné zdroje a chýbajúci plyn kompenzovala jeho dovozom zo Spojených štátov. […]
Menej ako 1 min. min.
Európska komisia chce investovať do výstavby LNG terminálov v Spojených štátoch. Sľubuje si od toho stabilný prísun skvapalneného zemného plynu a jeho nízke ceny.
Po ruskej invázii na Ukrajinu, čelila Európa obmedzeniu dodávok zemného plynu z Ruska. Aby to vyriešila, obmedzila spotreby plynu, rozvíjala obnoviteľné zdroje a chýbajúci plyn kompenzovala jeho dovozom zo Spojených štátov.
Členské štáty, ktoré majú prístup k moru, začali rýchlo plánovať a budovať kapacity na dovoz LNG, ako aj na jeho opätovné splyňovanie. Od začiatku ruskej invázie v roku 2022 vzrástla kapacita dovozu LNG v Európe o 31 percent. Jeho dovoz však klesá – minulý rok bol nižší o 16 percent v porovnaní s rokom 2023.
Európa potrebuje najmenej plynu za posledných 11 rokov a v rámci dosiahnutia nulových emisií v roku 2050 má postupne odfázovať fosílne palivá vrátane zemného plynu.
Podľa Inštitút pre energetickú ekonomiku a finančnú analýzu (IEEFA) bežia európske terminály na spätné splyňovanie – kde sa LNG prečerpáva do siete plynovodov – v priemere len na 42 percent kapacity, pričom mnohé sa takmer nevyužívajú.
Napriek tomu však v uniknutom návrhu Akčného plánu pre dostupnú energiu, ku ktorému sa dostal portál Euractiv, eurokomisia avizuje, že Európa bude investovať do výstavby ďalších LNG terminálov mimo kontinentu. Cieľom je zabezpečiť si od „dôveryhodných výrobcov“ spoľahlivé dodávky LNG aj nižšie ceny plynu pre európskych spotrebiteľov. Vzhľadom na hroziacu obchodnú vojnu s USA to budú európske investície pravdepodobne smerovať do LNG infraštruktúry v Spojených štátoch.
Verejné investície do fosílnych palív verzus klimatické ciele
V minulom roku zaplatil európsky priemysel za energiu dvakrát toľko ako ich náprotivky v USA a až o 50 percenta viac ako jeho čínski konkurenti. Brusel preto považuje za kľúčové – pre udržanie globálnej konkurencieschopnosti a záchranu domáceho priemyslu – znížiť ceny energií.
Budúci týždeň chce preto v rámci Dohody o čistom priemysle predstaviť aj návod, ako na drahú elektrinu aj plyn. Z uniknutého návrhu Akčného plánu pre cenovo dostupnú energiu, ku ktorému získal prístup portál Euractiv vyplýva, že jeho hlavným cieľom je „znížiť účty za energiu v krátkodobom horizonte“ a uskutočniť „štrukturálne reformy, ktoré ušetria náklady“ a zároveň sa vyhnúť budúcim cenovým šokom, ako bola energetická kríza v roku 2022.
V hľadáčiku eurokomisie bude zníženie daní a sieťových poplatkov pre elektrinu, čo má spotrebiteľom znížiť náklady na energie.
Dokument však nehovorí len o cenách elektriny, ale aj cenách plynu. Tie sú veľmi nestabilné v dôsledku vojny na Ukrajine aj volatilného trhu so skvapalneným zemným plynom.
Zemný plyn má podľa návrhu Dohody o čistom priemysle aj naďalej zostať „hlavným tvorcom cien elektriny v nasledujúcich rokoch“. Preto musia podľa Komisie trhy s plynom správne fungovať „aby sa zabránilo kolísaniu cien a špekuláciám“.
Pre dosiahnutie stabilných cien plynu Brusel navrhuje prekročiť červenú čiaru Európskej zelenej dohody a povoliť verejné investície do fosílnych palív. S „dôveryhodnými výrobcami z celého sveta“ chce uzavrieť dlhodobé zmluvy.
„EÚ a/alebo členské štáty podporia dovozcov EÚ pri priamych investíciách do vývoznej infraštruktúry v zahraničí, a budú poskytovať preferenčné pôžičky súkromným investorom alebo si zabezpečia práva na skvapalňovanie plynu,“ uvádza eurokomisia.
To podľa nej umožní európskym nákupcom zabezpečiť nielen potrebné objemy LNG, ale dlhodobé zmluvy ochránia priemysel aj domácnosti pred kolísaním cien, čím sa ceny v EÚ priblížia cenám na svetovom trhu.
Priestor pre americké dodávky existuje
Keďže štáty EÚ budujú ďalšiu LNG infraštruktúru, bude podľa analytikov kapacita opätovného splyňovania v Európe v roku 2030 viac ako trikrát vyššia ako dopyt po tomto palive.
„Zdvojnásobenie počtu nových terminálov LNG bez zohľadnenia trendov dopytu zvyšuje riziko nadmerných investícií a nedostatočného využívania infraštruktúry, keďže sa energetická transformácia zrýchľuje,“ povedala Ana Maria Jaller-Makarewicz, vedúca analytička IEEFA.
Napriek tomu, že LNG kapacity vysoko prevyšujú aktuálny dopyt, je v EÚ priestor pre zvýšenie dodávok amerického LNG. Vyššiemu odberu z USA sa Únia pravdepodobne nevyhne – americký prezident Donald Trump varoval, že inak na európsky tovar uvalí rozsiahle clá.
Dovoz LNG z USA dosiahol v minulom roku 63 miliárd kubických metrov alebo 46 percent z celkového objemu. Údaje IEEFA naznačujú, že by tu bol priestor na zvýšenie objemu, keďže ďalších takmer 22 miliárd LNG prišlo z Ruska. Ruský dovoz LNG stále stúpa – v roku 2024 to bolo o 18 percent viac ako v roku 2023.
