Podľa think tanku Postupimský inštitút môže byť pre Európsku úniu ekonomicky zmysluplnejšie niektoré komodity, ako je amoniak či etylén, ich dovážať z krajín s dostatkom obnoviteľných zdrojov a kritických surovín, než ich držať v Európe za cenu vysokých verejných dotácií. Kľúčovými bodmi európskych volieb, ktoré budú v 6. až 9. júna, je hospodárska konkurencieschopnosť Únie […]
Menej ako 1 min. min.
Podľa think tanku Postupimský inštitút môže byť pre Európsku úniu ekonomicky zmysluplnejšie niektoré komodity, ako je amoniak či etylén, ich dovážať z krajín s dostatkom obnoviteľných zdrojov a kritických surovín, než ich držať v Európe za cenu vysokých verejných dotácií.
Kľúčovými bodmi európskych volieb, ktoré budú v 6. až 9. júna, je hospodárska konkurencieschopnosť Únie a udržanie priemyslu v Európe. Politici aj Európska komisia chcú zachovať miestne priemyslené odvetvia ako je výroba ocele, hnojív a chemikálií a tiež rozvíjať hodnotové reťazce zelených technológií akými sú tepelné čerpadlá, veterné turbíny či fotovoltické panely. To všetko s cieľom, aby Únia obstále v globálnych pretekoch konkurencieschopnosti s Čínou a Spojenými štátmi.
Výskumníci však varujú, že nemá zmysel nasilu udržiavať a vytvárať odvetvia, ktorých prežitie závisí od dotácií.
Namiesto toho by si Európa mala zvyknúť na myšlienku, že nie všetky odvetvia priemyslu sa ekonomicky oplatí za každú cenu držať v Únii, povedal spoluautor správy o perspektívach čistého priemyslu Falcko Ueckerdt z Postupimského inštitútu pre výskum klimatických vplyvov (PIK) so sídlom v Berlíne.
Tretie krajiny majú viac zelených zdrojov
Vedci v správe konštatujú, že v niektorých krajinách, kde kombinácia veternej a solárnej energie funguje optimálne, budú ceny energie trvalo o 40 eur za megawatthodinu lacnejšie ako v Európe. To zníži cenu niektorých ekologických priemyselných procesov až o 37 percent, čomu európsky priemysel nemôže konkurovať.
Európske vlády, na čele s Berlínom dotujú zelenú transformáciu priemyselných procesov. Oceliari môžu prejsť na vodík, papierne si môžu kúpiť veľké tepelné čerpadlá a cementárne môžu zachytávať svoje emisie z výroby – to všetko umožňujú štedré vládne granty.
Podľa Ueskerdta môžu viaceré európske štáty po roku 2030 zistiť, že niektoré odvetvia ani napriek dotáciám neustoja tlak globálnych trhov. Dôvodom bude fakt, že zelené komodity sa dajú inde vyrábať lacnejšie. Vývoj je rýchly: Počas energetickej krízy v roku 2022 klesla európska produkcia amoniaku, z ktorého sa vyrábajú hnojivá, o 70 percent a nízka ostala aj v roku 2023. Podľa Ueckerdta môže byť prvým adeptom na odchod z Európy práve amoniak.
„Potom, keď ste minuli miliardy eur, buď môžete pokračovať v dotáciách, alebo necháte tieto odvetvia pomaly zaniknúť,“ dodal.
Vzhľadom na napäté rozpočty „po viacerých krízach“, ktoré zasiahli Európsku úniu, nemecký expert povedal, že zostáva ešte jedna možnosť – Európe si nemusí vyrábať všetko sama a do svojich kalkulácií by mala zahrnúť aj dovoz zelených komodít.
Graf 1.: Cena za tonu ocele (prvý stĺpec: plná domáca výroba; druhý stĺpec: dovoz vodíka; tretí stĺpec: dovoz čiastočne spracovanej suroviny; štvrtý stĺpec: dovoz medziproduktu. Zdroj: P.C. et al – Future global green value chains estimating the renewables pull and understanding its impact on industrial relocation).
Ak by sa všetky štádia výroby ocele – od redukcie železnej rudy až po výrobu ocele – presunuli do mimoeurópskych krajín s veľkým potenciálom obnoviteľných zdrojov, boli by o 18 percent lacnejšie, ako keď sa všetky časti výrobného reťazca ponechajú v Európe, uvádza správa.
Graf 2.: Cena za tonu amoniaku (prvý stĺpec: plná domáca výroba; druhý stĺpec: dovoz vodíka; tretí stĺpec: dovoz čiastočne spracovanej suroviny; štvrtý stĺpec: dovoz medziproduktu. Zdroj: P.C. et al – Future global green value chains estimating the renewables pull and understanding its impact on industrial relocation).
Úspora je ešte vyššia pri amoniaku, z ktorého sa vyrábajú hnojivá. Pri jeho výrobe v tretách krajinách s optimálnymi podmienkymi pre zelenú energiu, by náklady klesli o 32 percent, zatiaľ čo etylén, chemikália s viacerými priemyselnými aplikáciami, by mohol byť o 38 percent lacnejší.
Graf 3.: Cena za tonu etylénu (prvý stĺpec: plná domáca výroba; druhý stĺpec: dovoz vodíka; tretí stĺpec: dovoz čiastočne spracovanej suroviny; štvrtý stĺpec: dovoz medziproduktu. Zdroj: P.C. et al – Future global green value chains estimating the renewables pull and understanding its impact on industrial relocation).
Dovoz vodíka sa nevyplatí
Výroba týchto komodít v zahraničí by bola lacnejšia z dvoch dôvodov.
Po prvé, preprava hotových výrobkov stojí menej ako preprava energie – najmä preprava vodíka, ktorá je z veľkej časti nevyskúšaná a očakáva sa, že bude nákladná.
Po druhé, niektoré krajiny majú veterné a solárne zdroje, ktoré umožnia výrobu bezprecedentne lacnej energie.
„Austrália má dobrý potenciál,“ povedal Philipp Verpoort, ktorý viedol štúdiu, pretože „je to rozvinutá krajina, ktorá udržuje nízke finančné náklady“ a jej existujúci priemysel výroby a spracovania železnej rudy ju predurčuje k tomu, aby uspokojila globálny dopyt po zelenej oceli.
„To isté platí aj pre Brazíliu a Južnú Afriku,“ dodal. Problémom v týchto krajinách však môže byť ich relatívna politicko-ekonomická nestabilita, čo môže výrobu a dodávky komplikovať.
