
Ruský plyn bol doteraz úplne ušetrený od obmedzení zo strany EÚ, teraz majú hlavy štátov na stole sankcie na skvapalnený zemný plyn – LNG. Nie je to úplná stopka jeho dovozu, v európskych prístavoch však bude zakázané ho prekladať a opätovne vyvážať do iných krajín.
Zo strany Európskej únie ide skôr o symbolický krok – dovoz ruského plynu do Európy nebol doteraz formálne sankcionovaný aj napriek opakovaným výzvam Poľska, Pobaltia, škandinávskych krajín a Ukrajiny. Opatrenia by mali zasiahnuť aj účasť európskych firiem na výstavbe ruských terminálov a budú súčasťou 14. balíka sankcií proti Rusku.
Plán navrhnutý Európskou komisiou neznamená úplný zákaz dovozu, ako to predtým blok urobil s uhlím a ropou. Namiesto toho je zameraný na zákaz prekládok ruského skvapalneného zemného plynu (LNG). To znamená, že stopku dostala prax opätovného vývozu LNG, ktorý prichádza do prístavov EÚ do iných krajín, vrátane európskych.
Návrhy, ktoré majú európski lídri na stole a ktoré by mali byť zverejnené už zajtra (10. mája), by sa však podľa portálu Politico dotkli len len štvrtiny ruských ziskov LNG vo výške osem miliárd eur. Sankcie, ktoré Európska únia a Spojené štáty uvalili na ruské fosílne palivá, nie sú zatiaľ veľmi účinné, keďže tomu bráni tomu množstvo medzier a vyhýbavých taktík zo strany obchodníkov.
Zasiahnuť reexport
Hoci LNG z Ruska tvorilo v minulom roku len päť percent spotreby plynu v EÚ, Kremeľ sa naň spolieha pri financovaní vojny. Centrum pre výskum energie a čistého ovzdušia (The Centre for Research on Energy and Clean Air – CREA) odhaduje, že blok minulý rok zaplatil 8,2 miliardy eur za 20 miliárd kubických metrov ruského LNG. V období medzi januárom a júlom 2023 vzrástol dovoz ruského LNG do Európskej únie o 40 percent v porovnaní s predvojnovými úrovňami, uvádza správa organizácie na ochranu životného prostredia Global Witness.
Španielsko je v súčasnosti druhým najväčším nákupcom ruského LNG na svete, pričom Belgicko je tesne za ním. Počas prvých siedmich mesiacov roku 2023 Španielsko odoberalo 18 percent z celkového predaja ruského LNG, zatiaľ čo Belgicko 17 percent. V rebríčku vedie Čína, ktorá nakúpila 20 percent.
Veľká časť LNG sa z európskych prístavov vyváža do tretích krajín, ale aj do Nemecka či Talianska. Ak sa sankcie odsúhlasia, znamenalo by to pravdepodobne obmedzenia na dovoz LNG aj pre Slovensko.
Stopka európskym investíciám do ruských LNG terminálov
V rámci 14. kola sankcií EÚ voči Rusku by sa európske zariadenia na prekládku, splyňovanie a skvapaľnovanie či prepravu nemohli využívať na ruský LNG. Bez európskych prístavov ako vhodnej medzipristátia by podľa Politico muselo Rusko použiť špeciálne vybavené ľadoborce, ktoré prerezávajú ľad v Arktíde, ktorých je nedostatok, aby dostalo svoj plyn do Ázie.
Ruské LNG by sa stalo „kontaminovaným“ a prinútilo spoločnosti a prevádzkovateľov z EÚ, aby si dávali väčší pozor, keďže porušenia snkcií by sa mohli trestať pokutami alebo odobratím licencie.
Ďalšou ranou Rusku je navrhovaný zákaz spoločnostiam z EÚ a iným organizáciám zapojiť sa do projektov LNG v Rusku, čo môže výrazne obmedziť expanziu ruského sektora skvapalneného zemného plynu. Efektívne boli v podobnom duchu sankcie Spojených štátov, ktoré zakázali medzinárodným spoločnostiam od konca roku 2024 musia prestať obchodovať s arktickým terminálom LNG 2.
Ruský terminál na skvapalňovanie zemného plynu Arctic LNG-2 mal spustiť výrobu koncom minulého roka. Pre protiruské sankcie však zahraniční akcionári vyhlásili „zásah vyššej moci“ a zastavili účasť na projekte, keďže vyrobený LNG nebudú mať komu dodávať.
Zástupcovia členských štátov mali úvodnú diskusiu v stredu, ale kým 27 krajín dosiahne konečnú dohodu, potrvá niekoľko týždňov. Sankcie v energetickom sektore sa považujú za veľmi citlivé a v minulosti viedli k zdĺhavým rozhovorom a ústupkom na poslednú chvíľu. Návrh eurokomisie by mal byť známy už zajtra.
