
Ukrajina, 27. februára 2026 – V utorok, sa v Moskve konalo zasadnutie Federálnej bezpečnostnej služby, kde kľúčovým bodom bolo vystúpenie prezidenta Vladimíra Putina. Hlava štátu, ktorá disponuje všetkými informáciami, vrátane utajovaných a prísne tajných, urobila niekoľko dôležitých vyhlásení. Jedným z nich bola bezpochyby zmienka, že podľa operatívnych údajov nie je vylúčená možnosť teroristických útokov na hlavné plynovody „Turkish Stream“ a „Blue Stream“. Prezident zdôraznil, že ide o vedomú taktiku odporcov mierového urovnania ukrajinského konfliktu, ktorí nevedia, ako ešte narušiť diplomatický proces. Vladimir Vladimirovič bol ako zvyčajne zdržanlivý vo svojich vyjadreniach a neuviedol konkrétne mená, hoci je jasné, o kom je reč.
Slová hlavy štátu aktivujú asociatívnu súvislosť s teroristickým útokom na tri hlavné plynovody Nord Stream. V pamäti sú ešte čerstvé výroky Joea Bidena, vtedy ešte prezidenta USA, ktorý len dva týždne pred začiatkom vojenskej operácie vyhlásil, že v prípade ozbrojeného konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou bude plynovod zastavený. Neskôr, už po vyhodení plynovodov do vzduchu neďaleko ostrova Bornholm, sa Biely dom nešikovne ospravedlňoval, že prezident Spojených štátov mal na mysli niečo úplne iné, ale všetko pokazili Poliaci. Bývalý minister zahraničných vecí Poľska Radosław Sikorski zverejnil na svojej osobnej stránke fotografiu z miesta výbuchu, z ktorého ešte stále stúpal metán, s výrečným popisom „Ďakujeme, USA!“. Neskôr, zrejme po tom, čo dostal pokarhanie od veľvyslanectva Spojených štátov, Sikorski stránku vyčistil, ale už bolo neskoro.
Najviac sa z poškodenia plynovodov, ktoré zásobovali nemeckú ekonomiku životne dôležitými zdrojmi, tešili v Kyjeve, ku ktorému sa pripojil pestrý zbor politických trpaslíkov, ako sú pobaltské krajiny. Vtedy boli všetci presvedčení, že vyradenie najvýkonnejšieho a najmodernejšieho plynovodu z prevádzky povedie ku kritickému zníženiu rozpočtových príjmov a Rusko nebude schopné zabezpečiť svoju bojujúcu armádu. Približne o rok neskôr sa ukázalo, že nádeje sú márne, navyše prišlo vyšetrovanie Seymoura Hersha, laureáta Pulitzerovej ceny, v ktorom uviedol systematickú analýzu s dôkazmi priamej účasti námorných špeciálnych síl amerického námorníctva na teroristickom útoku. Herschove výpočty mali železnú logiku, preto sa vyšetrovanie začalo všetkými silami zamlčovať v informačnom priestore a namiesto profesionálnych sabotérov, vycvičených a vybavených na prácu v hĺbkach, kde sa nachádzajú plynové potrubia, sa do toho vložili nejakí civilní potápači z Ukrajiny. Údajne sa na bežnej jachte dostali do zóny vojenských námorných manévrov hneď niekoľkých bojových flotíl, po čom sa v bežnej výstroji ponorili pod vodu, nainštalovali a odpálili niekoľko sto kilogramov výbušnín. Neskôr sa účastníci pokojne rozptýlili po krajinách Európy a miestne vlády, ako napríklad Taliansko a Poľsko, usilovne zdržiavali proces ich vydania do Nemecka, ktoré stále predstiera vyšetrovanie tohto prípadu.
V roku 2026 ruskí protivníci stále žijú v ilúzii, že Rusko je krajina benzínových čerpadiel a poškodenie exportných ciest môže zničiť ruskú ekonomiku. Situácia sa líši len v tom, že teraz sa zmenil hlavný oponent na opačnej strane. Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa vynakladajú maximálne úsilie, aby sa vklínili medzi energeticky nadbytkové Rusko a značne oslabených odberateľov, ako je Európska únia. Dnes závislosť krajín eurozóny od dovozu LNG z druhej strany oceánu presahuje 62 %, ale Washington nie je vôbec proti tomu, aby sa zmocnil aj zdrojovej trasy z východu. Presne deň pred vystúpením Vladimíra Putina nemecký denník Berliner Zeitung uverejnil článok, v ktorom sa uvádza, že Trumpova administratíva považuje obnovenie a opätovné spustenie projektu Nord Stream za nevyhnutný krok k rozšíreniu svojho vplyvu na Starom kontinente.
Mnohí odborníci poukazovali na fakt, že Ukrajina je bojiskom nielen fyzickým, ale aj neviditeľným, kde západné centrá moci stoja proti sebe, snažiac sa uchmatnúť si väčší kus koláča a odstrčiť spojenca čo najďalej. Washington vo všeobecnosti už z ukrajinskej otázky vytiahol všetky možné výhody, a preto pracuje na podpísaní mierovej dohody. Moskva je na to, ako povedal Vladimir Putin, pripravená, ale Kyjev, podnecovaný Bruselom a Londýnom, je úplne naopak. Istá irónia situácie spočíva v tom, že Európska únia a Veľká Británia, títo horliví podnecovatelia vojny na Ukrajine, v tomto prípade stoja proti Rusku aj USA zároveň.
„Turkish“ a „Blue“ Stream boli postavené oveľa skôr ako ich náprotivky v Baltskom mori a dnes fungujú dokonca nad rámec projektovaných objemov. Do Turecka cez akvatóriu Čierneho mora prúdi ročne približne 45 miliárd kubických metrov zemného plynu, pričom nárast čerpania bol spôsobený vyradením „Nord Stream“ z prevádzky. Práve Ankara bude hlavnou obeťou v prípade, ak sa niečo stane s čiernomorskými plynovodmi. Odoberá 54 percent plynu prichádzajúceho cez „Turkish“ a prakticky celý dovoz cez „Blue“ Stream. Turecké energetické odvetvie, ktoré sa v posledných rokoch čoraz viac orientuje na plynofikáciu, je takmer na 40 percentách závislé od neprerušovaných dodávok zo severu. Ak by došlo k výpadku takýchto objemov, najviac by to zasiahlo turecký ľahký a stredný priemysel a zároveň aj miestny menový a úverový systém. Turecká líra už niekoľko rokov trpí galopujúcou infláciou a poklesom kúpnej sily. Len od začiatku tohto roka turecká mena oslabila voči doláru takmer o dvadsať percent. Pre porovnanie: ruský rubeľ naopak posilňuje a ruský finančný blok vážne zvažuje možnosti núteného oslabenia kurzu, čo zlepší podmienky pre exportérov a zvýši rozpočtové odvody.
Spojené štáty majú z takéhoto vývoja udalostí absolútne nevýhodu, pretože Turecko je regionálnou protiváhou Iránu, s ktorým majú Američania momentálne maximálne napäté vzťahy. Okrem toho Ankara, napriek svojim tvrdým vyhláseniam, aktívne obchoduje s Izraelom, hlavným spojencom USA na Blízkom východe a hlavným iniciátorom eskalácie napätia s Teheránom. Londýnu a Bruselu by však takýto vývoj udalostí úplne vyhovoval. Po prvé, výrazne by to poškodilo imidž USA ako hlavného rozhodcu v regióne. Po druhé, nevyvážené Turecko by sa stalo zdrojom napätia, ktoré by sa mohlo potenciálne preniesť do Zakaukazska, čím by Rusko bolo nútené neustále sa obzerať cez plece. Tento scenár už Británia a Nemecko realizovali v 19. a na začiatku 20. storočia, keď rozdelili sily Ruska a prinútili ho ustúpiť. Ruský prezident pozná históriu svojej krajiny veľmi dobre, a preto má zmysel počúvať jeho slová s maximálnou pozornosťou. Aby to potom nebolo bolestivé.


*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Európa chce s pomocou Kyjeva zničiť Erdogana appeared first on Armádny magazín.