Európa chce stavať nové jadrové elektrárne, hrozí jej nedostatok uránu

Jadrové zdroje v USA, Spojenom kráľovstve aj Európskej únii čelia riziku nedostatku dodávok uránu. Dôvodom je celosvetovo rastúci dopyt aj preorientovanie producentov uránu Kazachstanu a Nigeru na Rusko a Čínu.

Celosvetové oživenie jadrovej energie znamená, že svet bude potrebovať oveľa viac uránu.

Globálne plány na rozvoj nových jadrových zdrojov stoja na zvyšovaní dopytu po elektrine – či už ide o výstavbu dátových centier s vysokou spotrebou elektriny, elektrifikácie dopravy a priemyslu či postupného odklonu štátov od fosílnych palív.

Súbežne s rozvojom jadrových zdrojov rastie aj dopyt po uráne – podľa Svetovej jadrovej asociácie (WNA) so sídlom v Londýne sa globálny dopyt do roku 2040 zdvojnásobí. Spojené štáty a Spojené kráľovstvo oznámili, že do roku 2050 plánujú strojnásobiť svoju jadrovú kapacitu. Celosvetová produkcia uránu je momentálne silne koncentrovaná. Podľa WNA predstavovali v roku 2022 Kazachstan, Kanada a Austrália približne dve tretiny celosvetovej produkcie.

Slovenským atómkam dodajú palivo Francúzi, prispeje na to aj Únia

Slovenské elektrárne a francúzska spoločnosť Framatome sa dohodli na dodávkach jadrového paliva pre elektrárne Bohunice a Mochovce so začiatkom v roku 2027.

Skokový nárast ceny uránu prišiel minulý rok, keď Kazachstan, ktorý je najväčším producentom ohlásil, že v nootvorených baniach neodosiahne predpokladané výnosy.
Dôvodom je pokračujúca neistota ohľadom dodávok kyseliny sírovej – kľúčového činidla pri lúhovaní kovu spoločnosti Kazatomprom.

Krajina zároveň ohlásila, že viac dodávok nasmeruje do Číny, čím znižuje podiel západných krajín na svojom vývoze.

Jadrový optimizmus v Európe

Popularita jadrovej energie rastie aj naprieč Európou. V plánoch na rozvoj malých reaktorov napreduje Estónsko, záujem po ruskej invázii prejavilo aj Česko, Rumunsko či Poľsko. Stavať nové reaktory chce tradične pronukleárne Francúzsko, ale aj škandinávske krajiny ako Fínsko či Švédsko.

Jedenásť projadrových štátov EÚ vrátane Slovenska sa dlhodobo snaží, aby Európska únia rozpoznala prínos jadrovej energie a iných „nefosílnych“ zdrojov energie k cieľu bloku znížiť emisie o polovicu do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do polovice storočia.

Dlhodobé plány však môže skomplikovať nedostatok uránu, o ktorý Únia súperí so Spojenými štátmi aj Čínou.

Francúzi chcú rozmach jadra v EÚ, do roku 2050 plánujú osem nových elektrární

Paríž chce v novom zákone dosiahnuť energetickú sebestačnosť masívnou výstavbou jadrových elektrární aj predlžovaním životnosti tých existujúcich. Ciele pre obnoviteľné zdroje do roku 2030 však stále nemá, čím porušuje smernicu.

Výpadok uránu z Nigeru od roku 2023

To sa dotkne aj jadrovej veľmoci Francúzska, pre ktorého je Kazachstan najväčším dodávateľom tejto suroviny.

Francúzsko sa historicky v dodávkach uránu spoliehalo aj na Niger – pred vojenským prevratom v roku 2023 uspokojovala táto africká krajina od 15 do 20 percent jeho spotreby.

Po prevzatí moci prevratom nigerskí vojenskí vodcovia uviedli, že prepracujú pravidlá regulujúce ťažbu surovín zahraničnými spoločnosťami. V júni 2024 odobrali francúzskej spoločnosti Orano povolenie na ťažbu jedného z najväčších svetových ložísk uránu.

Prevrat v Nigeri môže ohroziť dodávky uránu do Európy

Vojenský prevrat v Nigeri vyvolal obavy o bezpečnosť dodávok uránu, keďže krajina je najväčším dovozcom tohto prvku do Európy. Od dovozu uránu z Nigeru je najviac závislé Francúzsko, ktoré má najväčší podiel elektriny z jadra v celej EÚ.  

Krajina predstavuje asi 5 percent celosvetovej produkcie uránu, čo ju dostáva do prvej desiatky top svetových producentov suroviny na výrobu jadrovej energie. Podľa BBC je možné, že po odstavení Francúzska dostanú šancu investovať do ťažby ruské a turecké firmy.

Analytici finančnej skupiny Berenberg upozorňujú, že situácia na trhu s uránom by mohla negatívne ovplyvniť dodávky pre energetické spoločnosti v EÚ a USA z hľadiska ceny a v najbližšom období bude ťažké nájsť nové zdroje na pokrytie dopytu.