Európska únia chce znížiť cenový strop na ruskú ropu zo 60 na 45 dolárov za barel a priškrtiť tak príjmy Moskvy z predaja ropy. Chce tým prinútiť Rusko súhlasiť s 30-dňovým prímerím na Ukrajine. Spojené štáty znižovať strop nechcú, čo by mohlo viesť k ďalšiemu rozkolu s EÚ. V rámci navrhovaného sankčného balíka EÚ proti […]
Menej ako 1 min. min.
Európska únia chce znížiť cenový strop na ruskú ropu zo 60 na 45 dolárov za barel a priškrtiť tak príjmy Moskvy z predaja ropy. Chce tým prinútiť Rusko súhlasiť s 30-dňovým prímerím na Ukrajine. Spojené štáty znižovať strop nechcú, čo by mohlo viesť k ďalšiemu rozkolu s EÚ.
V rámci navrhovaného sankčného balíka EÚ proti Rusku by sa súčasný cenový strop ropy, ktorý je 60 dolárov za barel, má znížiť na 45 amerických dolárov (USD) za barel. Zníženie ceny ropy má Kremľu priškrtiť zisky z predaja ropy, ktoré sú kľúčové pre financovanie vojny na Ukrajine. Európa očakáva, že zníženie príjmov presvedčí Rusko, aby súhlasilo s 30- dňovým bezpodmienečným prímerím.
To je krok, ktorý západní spojenci považujú za nevyhnutný pre seriózne mierové rokovania.
Na rozdiel od iných sankcií, ktoré blok uvalil na Rusko, ako sú napríklad viacnásobné zákazy vývozu a dovozu, má cenový strop politický a praktický rozmer, ktorý presahuje inštitucionálnu sféru Bruselu.
Na rozdiel od čisto európskych sankcií ho v decembri 2022 zaviedla skupina siedmich najbohatších štátov G7 z iniciatívy vtedajšieho amerického prezidenta Joea Bidena. Teraz sa však Spojené štáty voči zníženiu ceny ruskej ropy stavajú zdržanlivo. Európskej únii nič nebráni, aby schválila zníženie cenového stropu sama, ale ak by presvedčila aj mimoeurópske krajiny ako je Kanada, Spojené kráľovstvo či USA, ich efekt by bol neporovnateľne väčší.
Tankery a poistenie
Krajiny G7 spolu s Austráliou schválili po ruskej invázii v roku 2022 zákony, ktoré zakazujú ich spoločnostiam poskytovať služby, ako je poistenie, financovanie a vlajkovanie ruských tankerov, ktoré predávali námornú ropu nad vopred stanovenú cenu, teda nad 60 USD za barel.
Tajomstvo spočívalo v ich trhovej sile: už desaťročia dominujú západné firmy, najmä tie britské, v sektore ochrany a odškodnenia (ang. Protection and Indemnity- P&I). Je to typ poistenia, ktorý poskytuje majiteľom lodí širokú ochranu a umožňuje im pokryť potenciálne obrovské náklady z akejkoľvek náhodnej škody spôsobenej posádke, majetku alebo životnému prostrediu.
Keďže pohyb ropných tankerov na mori je vysoko rizikový, toto poistenie sa považuje za normu v námornom obchode a je podmienkou, aby loď mohla pristať v prístave. Využitím svojich popredných firiem mala G7 v úmysle vytvoriť globálny efekt, ktorý by obmedzil cenu ruskej ropy nielen v rámci ich jurisdikcií, ale na celom svete.
Po intenzívnych rozhovoroch bol strop stanovený na 60 dolárov za barel. Hoci cena ruskej uralskej ropy postupne klesala, neustále sa držala nad hranicou 60 USD, pričom často prekračovala hranicu 70 USD. Obchádzanie cenového stropu sa pripisuje ruskej „tieňovej flotile“. Sú to staré a zle udržiavané tankery, ktoré nespĺňajú normy P&I a spoliehajú sa na alternatívne, nejasné poistné systémy, ktoré unikajú dohľadu G7.
Európska komisia to chce zmeniť a preto v predchádzajúcom sankčnom balíku proti Rusku postihuje tankery tieňovej flotily.
Čo bude ďalej
Európsky návrh znížiť strop na 50 až 45 dolárov za barel je akceptovateľný pre Kanadu aj Spojené kráľovstvo, USA sa zatiaľ k návrhu nevyjadruje. Odlišné cenové stropy v jednotlivých krajinách G7 by mohli zmiasť poskytovateľov námorných služieb a oslabiť celkové presadzovanie sankcií. Európska únia musí tiež presvedčiť Maďarsko a Slovensko, ktoré tradične protestujú proti ďalším protiruským sankciám. To však s chýbajúcou dohodu s USA môže ísť ťažko.
Krajiny v Ázii, Latinskej Amerike a Afrike sa odmietli pripojiť sa ku koalícii. Čína a India otvorene nakupujú ruskú ropu, niekedy ju rafinujú a predávajú pod inou značkou. Ak by sa EÚ a USA vydali oddelenými cestami, ďalej by to destabilizovalo západnú alianciu a vytvorilo by dojem transatlantického rozpadu.
Sankcie na Nord Stream
V apríli sa objavili informácie, podľa ktorých Washington a Moskva rokujú o oživení plynovodov Nord Stream. Plynovody Nord Stream 1 a takmer dokončený Nord Stream 2 obchádzali Ukrajinu a pred vojnou na Ukrajine prepravovali pod Baltským morom ruský plyn do Európy. V roku 2022 boli terčom sabotážnych útokov – správy hovoria o sabotáži zo strany Ukrajiny, aj keď vyšetrovanie stále prebieha.
Keďže s nástupom Donalda Trumpa do Bieleho domu sa rusko-americké vzťahy zlepšili, špekulovalo sa o tom, že po prímerí Ruska a Ukrajiny by sa plynovody mohli renovovať a pomôcť Kremľu získať stratené pozície plynových dodávok do Európy.
V máji však Európska únia zverejnila plán ďalšieho znižovania svojej závislosti od ruských palív zastavením nových kontraktov na ruský plyn a zrušením existujúcich, s cieľom úplne ukončiť dovoz ruského plynu do roku 2027. Najnovší návrh sankcií je tak v súlade týmto plánom, keďže zakazuje používanie ruskej energetickej infraštruktúry vrátane oboch plynovodov Nord Stream.
The post Európa chce stlačiť cenu ruskej ropy a stopnúť využívanie Nord Stream. Môže naraziť na USA appeared first on euractiv.sk.
