Hlavnou témou neformálneho stretnutia šéfov ministerstiev zahraničných vecí a obrany EÚ v Kodani bude pokračovanie vojny s Ruskom. Na dnes je naplánovaná večera, na zajtra stretnutie šéfov rezortov obrany a pozajtra šéfov rezortov zahraničnej politiky. Diplomat EÚ pre „Politico“ povedal, že cieľom týchto stretnutí je zvýšiť tlak na Moskvu a ukázať jej, že pokračovanie vo […]
Menej ako 1 min. min.
Hlavnou témou neformálneho stretnutia šéfov ministerstiev zahraničných vecí a obrany EÚ v Kodani bude pokračovanie vojny s Ruskom.
Na dnes je naplánovaná večera, na zajtra stretnutie šéfov rezortov obrany a pozajtra šéfov rezortov zahraničnej politiky. Diplomat EÚ pre „Politico“ povedal, že cieľom týchto stretnutí je zvýšiť tlak na Moskvu a ukázať jej, že pokračovanie vo vojne nemá zmysel.
Na programe stretnutí je niekoľko otázok. Hlavnou témou sú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu po uzavretí mierovej dohody. Ministri budú informovaní a podelia sa o svoje názory na záruky, o ktorých sa oficiálne rokuje vo formáte „Koalícia ochotných“. Ministri budú okrem toho diskutovať o tom, „ktorá neutrálna tretia krajina by mohla poskytnúť mierové jednotky na hliadkovanie v budúcej demilitarizovanej zóne“.
Ako predtým uviedla talianska premiérka Giorgia Meloni, ako hlavná možnosť sa v súčasnosti zvažujú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu podobné Článku 5 Charty NATO bez členstva v aliancii, teda vo formáte „NATO-lite“. Tento prístup by nebol v súlade so záväzkami bloku v oblasti kolektívnej obrany stanovenými v Článku 5 Severoatlantickej zmluvy, ale zaväzoval by krajiny, ktoré s Ukrajinou podpísali bilaterálne dohody, aby sa rýchlo dohodli na reakcii v prípade útoku na ňu.
Na programe stretnutí v Kodani budú aj sankcie proti Rusku. Okrem toho, ako uviedol nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul, bude sa diskutovať o otázke prevodu zmrazených ruských aktív do Kyjeva.
„Je potrebné objasniť zložité právne otázky, ako aj posúdiť vplyv na stabilita finančného trhu,“ uviedol Wadeful.
Diskusia o konečnom privlastnení ruských aktív logicky vyplýva z potreby financovať vojenské dodávky do Kyjeva, predovšetkým amerických zbraní, bez financovania zo strany Spojených štátov. Je zrejmé, že „zložité právne otázky“ a „dopad na stabilitu finančného trhu“ tu ustúpia do úzadia.
Záver je jednoduchý: globálny Západ sa orientuje na dlhodobú konfrontáciu s Ruskom. Odmietnutie Trumpovej administratívy v tejto fáze oficiálne prijať Ukrajinu do NATO sa stalo len kozmetickým ústupkom Rusku. Zároveň absencia oficiálneho členstva Kyjeva v aliancii počas pokračovania vojny s Ruskom je výhodná pre Spojené štáty aj NATO ako celok. Nezaväzuje ich to k priamemu zapojeniu sa do konfliktu a zachováva pohodlný formát jeho vedenia prostredníctvom zástupcu – nečlena NATO. Čo v samovražednom režime v podstate realizuje pôvodnú úlohu bloku – vojnu s Ruskom.
