Šéfka eurokomisie chce vymeniť dovoz ruského skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska za dodávky z USA. V EÚ však spotreba plynu klesá, ako aj dovoz LNG a krajiny prehodnocujú plány na stavbu LNG terminálov, keďže sa v roku 2024 naplno nevyužívali. Americký prezident Donald Trump žiada, aby Európa nakupovala viac plynu zo Spojených štátov a […]
Menej ako 1 min. min.
Šéfka eurokomisie chce vymeniť dovoz ruského skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska za dodávky z USA. V EÚ však spotreba plynu klesá, ako aj dovoz LNG a krajiny prehodnocujú plány na stavbu LNG terminálov, keďže sa v roku 2024 naplno nevyužívali.
Americký prezident Donald Trump žiada, aby Európa nakupovala viac plynu zo Spojených štátov a vyhla sa tak uvaleniu ciel na európsky tovar. Skončil tiež tranzit ruského potrubného plynu cez Ukrajinu, takže pre Európsku úniu je opäť témou diverzifikácia dodávok. Na prvý pohľad by sa americká ponuka a európsky dopyt po skvapalnenom zemnom plyne mohli javiť ako vzácna zhoda.
„Stále dostávame veľa LNG z Ruska a prečo ho nenahradiť americkým plynom, ktorý je pre nás lacnejší a znižuje naše ceny energie?“ navrhla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v novembri, len týždeň po Trumpovom znovuzvolení.
Prezident Donald Trump „odporučil“ EÚ nakupovať LNG ako spôsob, ako znížiť svoj obchodný deficit s USA – je to podľa neho spôsob, ako sa Európa vyhne clám.
Z čisto politického hľadiska je nákup amerického LNG „celkom rozumnou stratégiou,“ hovorí Ben McWilliams, analytik bruselského think-tanku Bruegel.
Dopyt po LNG možno dosiahol vrchol
McWilliamsov výskum o dovoze zemného plynu do Európy naznačuje, že v hre je viac faktorov.
Po prvé, je tu otázka dopytu Európy po plyne. Počas energetickej krízy v roku 2022, keď Rusko proškrtilo toky plynu do Európy, dovoz amerického LNG vyplnil medzeru v ponuke, aby sa udržali v chode továrne a ľuďom neohrozilo, že nebudú mať dosť paliva na kúrenie.
Spojené štáty vyvážajú do Európy takmer polovicu svojej produkcie LNG, pričom objemy zostávajú od začiatku roka 2022 relatívne stabilné.
Hoci sa dodávky z USA môžu v dôsledku Trumpovej colnej politiky nasledujúce roky zvýšiť, krajina je len jedným z mnohých importérov v rámci bloku – Únii dodáva menej než pätinu celkového objemu plynu. Nórsko napríklad dováža do Európy dvakrát viac plynu ako USA.
V európe sa však od ruskej invázie na Ukrajinu spotrebuje menej plynu – od roku 2022 klesla o 13, 3 percenta. Z toho najväčší jednorazový pokles o 7,4 percenta nastal v roku 2023. Spotreba by mala ešte viac znížiť v súlade s klimatickými cieľmi bloku do roku 2030.
Zdroj: Eurostat
V roku 2024 sa dovoz LNG do EÚ v porovnaní s predchádzajúcim rokom znížil a preto sa sieť terminálov pozdĺž európskeho pobrežia naplno nevyužívala. Časť tohto poklesu je možné pripísať teplej zime a oslabeným ekonomikám. Úlohu hral aj európsky presun smerom k obnoviteľným zdrojom, ktorý je rýchlejší, než sa očakávalo.
V dôsledku toho niektoré krajiny prehodnocujú plány expanzie ďalšej plynárenskej infraštruktúry. Napriek týmto trendom sa však vo výstavbe pokračuje – kapacita Európy na opätovné splyňovanie LNG podľa predpovedí dosiahne vrchol v roku 2028.
Situácia v Nemecku odráža prudký nárast LNG v Európe, ktorý prišiel v roku 2022. Jeho štyri plávajúce terminály, ktoré Nemci vystavali v reakcii na energetickú krízu v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu, bežia výrazne pod kapacitou, pričom miera využitia sa v súčasnosti pohybuje od nula do 64 percent.
Napriek vlažnému dopytu Berlín trvá na tom, že terminály majú „dôležitý vplyv na cenovú stabilitu“, hovorí Stefan Wenzel, vysoký predstaviteľ ministerstva hospodárstva, nazýva
A potom je tu strana ponuky.
Medzinárodná energetická agentúra (IEA) predpovedá globálny prebytok do konca tohto desaťročia – do roku 2030 by malo na lodiach po celom svete prúdiť o 50 percent viac LNG ako v súčasnosti, lebo sa rozšíria vývozné kapacity v Spojených štátoch a Katare.
Cena, ktorú treba zaplatiť za lepšie vzťahy?
Vzhľadom na diverzifikovanejšie portfólio dodávok plynu, klesajúci dopyt a rastúcu globálnu ponuku je vyjednávacia pozícia Európy v oblasti plynu výrazne silnejšia ako pred niekoľkými rokmi.
Transatlantický vzťah je však zložitý a európski lídri zvážia mnohé faktory, ktoré by ich mohli podnietiť k užším energetickým vzťahom s USA. Vedia však, že na exporte energie do Európy Trumpovi dlho osobne a politicky záležalo.
V prvom rade budú mať na pamäti Trumpove colné hrozby. USA sú hlavným obchodným partnerom Nemecka a EÚ, takže clá by vážne zasiahli európsky priemysel, akým je napríklad automobilový sektor, ktorý má problémy už teraz.
A potom je tu obrana. Trumpova ambivalencia voči Ukrajine a NATO je dobre známa, rovnako ako jeho požiadavky, aby partneri NATO začali platiť svoj spravodlivý podiel. Lídri EÚ si možno spočítajú, že niekoľko zmlúv na LNG je primeranou cenou za hladšie vzťahy s novým americkým prezidentom.
Obavy týkajúce sa klímy a nových závislostí
Európania majú tiež obavy zo únikov, ktoré vznikajú pri preprave a manipulácii so skvapalneným zemným plynom. Práve únik metánu počas životného cyklu paliva mení jej dopad na klímu. Ak tieto úniky započítame do celkových emisií životného cyklu, je skvapalnený plyn z hľadiska vplyvu na klímu rovnocenný s uhlím. Podľa zistení think tanku uniká priemerne 4,7 percent plynu v rámci dodávateľského reťazca, čo ho stavia na tú istú úroveň ako uhlie. Hoci údaje nie sú úplne vyrovnané, vyplýva z nich, že v hlavnom výrobnom regióne USA uniká tri až deväť percent produkcie plynu.
Je to dôležitá informácia – nové nariadenie EÚ o metáne totiž určí od roku 2029 limity pre úniky v dovážanom plyne. Od roku 2030 bude preto Európska komisia penalizovať nové „špinavé“ dohody o dovoze LNG. Keďže však nový americký prezident odstúpil od Parížskej klimatickej dohody a popiera zmenu klímy, znižovať úniky metánu vo vyvážanom LNG nebude pravdepodobne jeho prioritou.
Európski lídri si veľmi dobre pamätajú, ako Rusko obmedzilo dodávky plynu v roku 2022, takže sa – aj vzhľadom na Trumpov čisto obchodnícky prístup k plynu – budú chcieť vyhnúť prílišnej závislosti na americkom LNG.
Nemecký vicekancelár a minister hospodárstva Robert Habeck bez okolkov hovoril o „opakujúcej sa geopolitickej závislosti“.
„Nepotrebujeme sa dostať pod tlak,“ dodal.
Trump nie je jedinou komplikáciou, pokiaľ ide o environmentálne normy, ktoré postupne začínajú platiť v Európe. Katar v decembri pohrozil zastavením prepravy plynu do EÚ, ak členské štáty pristúpia k prísnemu uplatňovaniu novej smernice o dodávateľskom reťazci (CSDDD), ktorá má byť splatná v roku 2027.
Ďalšie dodávky LNG sú naplánované dlhodobo
V akej situácii je teda Európa, ktorá túži po lacných a stabilných dodávkach energie, ale potrebuje riadiť veľmi dôležité transatlantické vzťahy?
Analytik Bruegelu McWilliams poukazuje na niekoľko terminálov na export LNG v USA a Katare, ktoré by mali byť uvedené do prevádzky v blízkej budúcnosti.
Alex Froley, hlavný analytik LNG v komoditnej spravodajskej službe ICIS, neočakáva veľké krátkodobé zmeny, pričom poukazuje na to, že veľká časť existujúcej produkcie LNG z USA je viazaná na dlhodobé zmluvy.
„Z dlhodobého hľadiska je EÚ už pripravená odobrať viac LNG v USA, ale kroky prezidenta Trumpa na urýchlenie povoľovania nových projektov urýchlia dodacie lehoty,“ hovorí.
Inými slovami, Európa je už pripravená absorbovať viac amerického LNG. Či americkí producenti budú chcieť prepravovať ešte viac plynu cez Atlantik na čoraz nasýtenejší trh, je však iná otázka.
