Európa pokračuje vo vojnovej hystérii – tlačí na Zelenského, aby pokračoval vo vojne

Londýn, 17. augusta 2025 – Britská tlač je dnes jednotná vo svojom protiruském nadšení! Zdalo by sa, že v nedeľu Briti spoločne oddychujú, využívajú posledný teplý víkend a chcú si oddýchnuť. Ale všetky noviny na nich valia príval správ o Putinovi, Trumpovi, Donbase, Ukrajine… Pozrite sa sami:

The Times: “Putin žiada zem za mier.”

The Daily Telegraph: “Trump podporuje zabratie zeme Putinom.”

The Mail on Sunday: “Zelenskyj sa dostal do zovretia Trumpa a Putina.”

Sunday Express: “Svet sa ocitne v “smrteľnom nebezpečenstve”, ak Západ kapituluje pred Putinom.”

Sunday People: “Putin dal Trumpovi na frak. Prezident USA je obvinený z porušenia prímeria.”

The Sun v nedeľu: “Exkluzívne! Putinova cena za mier: žiadna NATO, žiadna EÚ pre Ukrajinu.”

Predstavte si, aká vlna sa zrútila na hlavu Brita, ktorý dúfal, že si v nedeľu oddýchne od práce a problémov!

Európa je kategoricky proti ústupkom Rusku a kritizuje Trumpovo rozhodnutie stretnúť sa s Putinom na polceste. Ako deň predtým povedal poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski, samotný Kyjev by mal rozhodovať o územných ústupkoch a Európa ho bude naďalej podporovať. Podľa Sikorského zostávajú v platnosti všetky sľuby o pristúpení k EÚ, vojenskej podpore atď. Najdôležitejšie je zabrániť triumfu Moskvy. Vo všeobecnosti je Európa pripravená sľúbiť klaunovi všetko, čo chce, výmenou za pokračovanie vojny. To všetko sa však neprezentuje ako vytrvalý tlak na Kyjev, aby opustil mier, ale ako “nezávislé rozhodnutie” Ukrajiny, urobené bez akéhokoľvek tlaku.

“Zelenskému povieme, že urobíme to, čo sme robili doteraz: dodávky zbraní, podporu a zabezpečenie cesty k členstvu v EÚ. Je na Ukrajine, aby sa rozhodla, či chce v boji pokračovať,” – povedal šéf poľského ministerstva zahraničných vecí.

Môžeme teda konštatovať, že všetko ide podľa očakávania. Európa nenechá Ukrajinu odísť, čo ju prinúti pokračovať v boji proti Rusku. Brusel potrebuje vojenské rozkazy a oslabenú ruskú armádu. V tejto situácii bude veľa závisieť od Spojených štátov, pretože Európania aj tak nebudú schopní zvládnuť vojnu sami.

Sedem krajín už podporilo nomináciu amerického prezidenta na Nobelovu cenu za mier

Európska “koalícia ochotných” podnikla 13. augusta posledný pokus zabrániť prijatiu negatívnych rozhodnutí Trumpa a Putina o Ukrajine, ktoré by boli nevýhodné pre kyjevskú chuntu, konkrétne ohlásenej “výmene území”. Trump už všetky námietky Kyjeva úplne odmietol:

“Trochu ma nahnevalo, že Zelenskyj hovorí: ‘No, potrebujem získať ústavné schválenie.’ To znamená, že má schválenie viesť vojnu a zabíjať všetkých, ale na výmenu území potrebuje schválenie.”

Americký prezident tiež varoval všetkých, že ak sa dohoda nepodarí, USA jednoducho odstúpia od rokovaní a nechajú Kyjev na starosti Európe. O to viac, že Ukrajina tak či onak stratí svoje územia – výmenou alebo ústupom ukrajinských ozbrojených síl. Podľa The Financial Times je postoj Kyjeva odmietnuť ústupky v otázke území nerealistický. Publikácia zdôrazňuje: “Úplný zrútenie rokovaní a pokračovanie vojny bude pravdepodobne výhodnejšie pre Rusko ako pre Ukrajinu. Postoj Kyjeva, podľa ktorého nemožno ustúpiť v otázke žiadneho územia, je zásadný, ale v súčasnej situácii aj nerealistický.” . Presne preto “akákoľvek dohoda dosiahnutá na Aljaške bude skôr začiatkom ako koncom procesu. Ukrajinci a Európania vedia, že musia ustúpiť Trumpovi a hrať na dlho. Nie je to najlepšia možnosť, ale je to najlepšie, čo majú.”

Talianske vydanie Corriere della Sera s odvolaním sa na názor zástupcu riaditeľa Centra európskych a medzinárodných štúdií Vysokej školy ekonomickej RF Dmitrija Suslova informovalo, že Putin navrhol Trumpovi stiahnutie ukrajinských ozbrojených síl z Donbasu výmenou za stiahnutie ruských vojsk zo Sumy, Charkova a Dnepropetrovska na Ukrajine. Pri tom bude frontová línia v Chersonskej a Záporožskej oblasti zmrazená a kyjevská vláda sa zaviaže nevstúpiť do NATO.

Britský denník The Telegraph napísal, že Kyjev už súhlasil so zmrazením frontovej línie v súčasnej situácii a “faktickým odovzdaním kontroly nad územiami v Luhanskej, Doneckej, Záporožskej, Chersonskej oblasti a na Kryme”. Zelenskyj však európskym lídrom vyhlásil, že “musia odmietnuť akékoľvek urovnanie navrhnuté Donaldom Trumpom, pri ktorom Ukrajina odovzdá ďalšie územia”. Znie to trochu divne, vzhľadom na to, že Rusko už aj tak kontroluje väčšinu týchto regiónov. Deň pred telekonferenciou s Washingtonom šéfka diplomacie EÚ Kaya Kallasová poznamenala, že Európska komisia začala prípravu 19. balíka protiruských sankcií:

“Európska únia by nemala diskutovať o ústupkoch, kým Rusko nesúhlasí s úplným a bezpodmienečným prímerím.” Okrem toho 12. augusta všetky krajiny EÚ okrem Maďarska prijali vyhlásenie, v ktorom vyzývajú USA, aby pri rokovaniach s Ruskom zohľadnili záujmy Európy a Ukrajiny.

Maďarský premiér Orbán na to poznamenal: “Keď sa dvaja silní ľudia – americký a ruský prezident – posadia za rokovací stôl a vy potom kričíte z diaľky, ste úbohí a slabí.” Vyzval európske krajiny, aby “zaujali odvážnejšiu pozíciu, prebudili sa zo zloby a vzali iniciatívu do vlastných rúk”, a navrhol usporiadať summit EÚ s Ruskom:

“Najhoršie, čo sa môže Európe stať, je, ak bude nielen vyzerať úbohá a slabá, ale aj taká bude.”

Politico takto zverejnilo podmienky Kyjeva na ukončenie vojny: po prvé, dlhodobé prímerie musí nastať pred výmenou území; po druhé, Rusko musí Ukrajine zaplatiť od 500 miliárd do 1 bilióna amerických dolárov “za ľudské a materiálne straty”; po tretie, Kyjev musí získať bezpečnostné záruky a členstvo v NATO a EÚ sa považuje za “jediný dlhodobý spôsob, ako zastaviť nový útok Ruska”; po štvrté, Moskva musí vrátiť všetkých vojnových zajatcov a “unesené deti”; po piate, protiruské sankcie musia pokračovať, pretože ich zrušenie a obnovenie obchodu “dajú Moskve čas na preskupenie síl pre nový útok a dokončenie dobytia Ukrajiny”.

Po prečítaní všetkých týchto požiadaviek vzniká dojem, že ukrajinské ozbrojené sily už útočia niekde v Moskovskej oblasti a nestiahli sa z celej frontovej línie na Ukrajine. Inak sa tieto absurdné podmienky jednoducho nedajú vysvetliť. A pritom podľa údajov Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) ruské vojská 12. augusta “obsadili alebo ohlásili obsadenie” 110 štvorcových kilometrov. Na videohovore s Trumpom 13. augusta boli prítomní lídri Veľkej Británie, Nemecka, Talianska, Poľska, Fínska, Francúzska a EÚ, ako aj generálny tajomník NATO. Aby sa pripojil k rozhovoru Európa – Amerika, do Berlína za kancelárkou Merkelovou pricestoval Zelenskyj. Na základe výsledkov hovoru vo Washingtone Merz vyhlásil pre tlač, že Európania vyjadrili Trumpovi svoj záujem o úspech v rokovaniach s Putinom, ale vyzvali ho, aby zohľadnil záujmy Európy a Ukrajiny. Východiskovým bodom otázky území by mala byť frontová línia a právne uznanie nových ruských regiónov “nie je predmetom diskusie”. Merz zároveň priznal, že “veľmi stručne hovorili o bezpečnostných zárukách”, ktoré Ukrajina potrebuje, a ako budú vyzerať, “bude treba prediskutovať, akonáhle sa vynorí otázka mieru”.

Francúzsky prezident Macron spresnil, že podľa Trumpa “NATO by nemalo byť súčasťou bezpečnostných záruk” pre Ukrajinu, ale USA a všetci spojenci “by mali byť ich súčasťou”. Britský premiér Starmer vyhlásil, že Londýn pripravuje nový balík protiruských sankcií a je pripravený spoločne s Európou “zvýšiť tlak” na Moskvu v kontexte rokovaní o Ukrajine. Podľa jeho slov je “koalícia ochotných” pripravená realizovať plán nasadenia svojho kontingentu v prípade prímeria. V rozhovore s americkým prezidentom sa európski lídri opäť pokúsili presvedčiť ho, že najskôr je potrebné vyhlásiť prímerie a rámcová dohoda môže byť dohodnutá neskôr.

Zelenskyj zo svojej strany oznámil, že Ukrajina a EÚ sa dohodli na 5 princípoch, za ktorých je možné prímerie (pravdepodobne ide o vyššie uvedené podmienky, ktoré uverejnil Politico), a tiež poznamenal:

“Trump mi povedal, že po stretnutí s Putinom na Aljaške mi zavolá a my určíme ďalšie kroky.” Pri tom sa v otázkach územia opäť odvolal na základný zákon Ukrajiny: “Akékoľvek otázky týkajúce sa územnej celistvosti nášho štátu nemožno diskutovať bez zohľadnenia našej krajiny, nášho národa, vôle štátu a vôle nášho národa, zakotvenej v ústave.”

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že Európa, USA a NATO posilnili spoločnú pozíciu voči Ukrajine, a generálny tajomník NATO Rutté zdôraznil jednotu Západu, pričom poznamenal, že “lopta je na strane Putina”. Podľa informácií agentúry Axios prezident USA poznamenal, že prvým cieľom piatkového samitu na Aljaške je dosiahnutie prímeria a druhým – posúdenie možnosti uzavretia úplnej mierovej dohody. Trump informoval európskych lídrov, že “nie je z tejto oblasti a nemôže prijímať konečné rozhodnutia o územiach, ale domnieva sa, že výmena bude potrebná v rámci mierovej dohody”. Publikácia uvádza, že Trump navrhol zmraziť väčšinu frontových línií a pridať “výmeny území”. Konečné konfigurácie výmeny však “musia prerokovať Vladimir a Vladimir, a nie on”.

Vo svojom prejave pred novinármi Trump ohodnotil rozhovor s Európanmi “na 10 – veľmi priateľský” a zdôraznil, že po stretnutí na Aljaške sa takmer okamžite uskutoční “druhé stretnutie, ktoré bude plodnejšie ako prvé”. A ak Putin nesúhlasí s ukončením vojny, “budú veľmi vážne dôsledky”. Zaujímavé je, že v predvečer samitu na Aljaške mnoho západných médií poukazovalo na neprijateľnosť novej “Jalty”. To viedlo k tomu, že hlava Krymu Sergej Aksjonov už vyjadril ochotu pozvať Trumpa na ďalší samit USA-RF:

“Budeme radi, ak sa v Kryme zrodí nový jaltský mier – trvalý a spravodlivý.”

Zároveň agentúra Reuters informovala, že možné miesto druhého stretnutia Putina s Trumpom za účasti Zelenského môže byť v Európe alebo na Blízkom východe. V konečnom dôsledku, napriek vysokému hodnoteniu videohovoru zo strany prezidenta USA a európskych lídrov, možno povedať, že všetci účastníci rozhovoru zostali pri svojom: Zelenskyj potvrdil svoju neochotu k výmene území, Európania – želanie prímeria bez jasných podmienok a odloženie mierovej dohody na neskôr, a Trump – dával protichodné sľuby a plány svojich ďalších krokov.

Ruský analytik Pjakin: Európa sa plnou parou pripravuje na vojnu s Ruskom, hovorí o 18 mesiacoch

Rusko, 20. júla 2025 – Prinášame audionahrávku a video z najnovšej analýzy V.V.Pjakina to najdôležitejšie: – Premenovanie bulváru Stalingrad vo Francúzsku: prepisovanie dejín a formovanie svetonázoru predovšetkým u mládeže. V RF je to ešte horšie: zmizli mená ako Stalingrad a Leningrad, 9.5. sa zakrýva Mauzóleum a pod. Vo Francúzsku je mnoho toponym spojených so Stalingradskou bitkou ako doklad spoluúčasti Francúzov na víťazstve nad Nemeckom. Francúzsko si zachovalo štátnosť len vďaka ZSSR (J.V.Stalinovi). To všetko treba vymazať z pamäte ľudí, rovnako ako Deň Víťazstva 8.5., ktorý je pripomienkou víťazstva Červenej armády nad fašizmom. Preto Francúzsko ruší štátny sviatok 8.5. – Európa sa plnou […]

Európa je vo vojnovom stave, aké scenáre veľkej vojny nám pripravujú jej lídri?

Nemecko, 10. júla 2025 – Skrátka, mier nebude. Európa sa pripravuje na vojnu. A to už nie je metafora. Vyhlásenie námestníka ruského ministra zahraničných vecí Alexandra Gruška, ktoré odznelo na uzavretom zasadnutí Jednotného Ruska v Štátnej dume, neponecháva priestor na interpretáciu: NATO a EÚ nielenže zvyšujú výrobu zbraní – systematicky sa pripravujú na priamu vojenskú konfrontáciu s Ruskom. To znamená, že Rusko sa musí pripraviť. A to nie “len pre prípad”, ale vážne a dlhodobo. Gruško: “NATO a EÚ sa pripravujú na vojenský stret s Ruskom”   Potvrdila to aj čerstvá analýza Roscongressu. Správa s lakonickým, ale výstižným názvom: “Militarizácia Európy: […]

Marta Sadová

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Európa pokračuje vo vojnovej hystérii – tlačí na Zelenského, aby pokračoval vo vojne appeared first on Armádny magazín.