Oceliarne NLMK ruského oligarchu Vladimíra Lišina v Belgicku, Taliansku a Dánsku majú výnimku zo sankcií na dovoz oceľových dosiek z Ruska. Firma je zároveň ruským monopolným výrobcom špeciálnej ocele, z ktorej Rusko doma vyrába balistické strely a drony. Európska komisia prišla v marci s Akčným plánom pre oceľ a kovy, ktorý počíta s tým, že […]
Menej ako 1 min.
min.
Oceliarne NLMK ruského oligarchu Vladimíra Lišina v Belgicku, Taliansku a Dánsku majú výnimku zo sankcií na dovoz oceľových dosiek z Ruska. Firma je zároveň ruským monopolným výrobcom špeciálnej ocele, z ktorej Rusko doma vyrába balistické strely a drony.
Európska komisia prišla v marci s Akčným plánom pre oceľ a kovy, ktorý počíta s tým, že domáci výrobcovia ocele či hliníka budú dodávať viac materiálu na výrobu tankov či rakiet.
Prepojenie priemyselnej politiky s obranou predstavuje významný posun v tom, ako Brusel formuluje svoje priority. Predstavitelia Komisie výslovne spojili otázku výroby ocele s obrannou pripravenosťou v čase rastúceho napätia s Ruskom a neistoty ohľadom dlhodobých amerických bezpečnostných záruk.
„Hlavný bojový tank obsahuje 50 až 60 ton vysoko kvalitnej ocele, samohybný delostrelecký systém až 100 ton a stíhacie lietadlo tri tony hliníka,“ píše Komisia v pláne a dodáva, že „stabilný a odolný dodávateľský reťazec pre tieto materiály je kľúčový pre posilnenie európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne, zabezpečenie pripravenosti a vnútornej bezpečnosti EÚ.“
Plán je signálom pre ťažký priemysel, že eurokomisia si uvedomuje jeho kľúčové postavenie v európskej ekonomike, ale aj existenčné hrozby, ktorým čelí – či už ide o nekalú konkurenciu tretích krajín, vysoké ceny energií alebo hroziaci obchodný konflikt so Spojenými štátmi.
Je preto paradoxné, že napriek prepojeniu záchrany európskych oceliarní a výroby zbraní, Európska únia predĺžila výnimky zo sankcií na dovoz ruskej ocele a niektorých polotovarov až do roku 2028.
Z úľav profitujú najmä európske závody ruskej oceliarskej firmy NLMK v Belgicku, Dánsku a Taliansku. Spoločnosť vyrába v Rusku oceľové materiály, ktoré dodáva svojim európskym pobočkám. Zároveň je NLMK kľúčovým dodávateľom oceľových výrobkov pre najmenej 22 tovární v Rusku, ktoré vyrábajú balistické rakety, bezpilotné lietadlá, radarové systémy a ktoré sú spojené s ruským jadrovým programom.
Väčšinovým vlastníkom spoločnosti NLMK je dlhoročný spolupracovník ruského prezidenta Vladimíra Putina – oligarcha Vladimír Lišin.
Hoci chce eurokomisia v akčnom pláne podporiť domáci oceliarsky priemysel, aby sa stal súčasťou jej obranných plánov, zároveň výnimkami zo sankcií podporuje dovoz ruskej ocele do Európy, čím Kremľu pomáha financovať vojnu na Ukrajine.
Zamestnanosť a nižšia cena ruskej ocele
Európske výnimky zo sankcií sa týkajú dovozu ruského surového železa, ktoré v Európe odoberá najmä Taliansko, priamej redukcie železa (DRI), ale najmä takzvaných brám.
Bramy sú hrubé bloky odlievanej ocele (alebo iného kovu) a vyrábajú sa z nich plechy a pásy. Hlavným dovozcom brám z Ruska do Európy je spoločnosť NLMK Europe, ktorá má v Únii päť závodov – dva v Belgicku a tri závody v Dánsku, Francúzsku a Taliansku s celkovou kapacitou 3,1 milióna ton hotových oceľových výrobkov ročne.
Hutnícky sektor je tretím najväčším zdrojom príjmov Ruska po rope a plyne. Pokračujúci obchod v tejto oblasti má teda priamy vplyv na finančnú schopnosť Kremľa financovať vojenské operácie. Ruský obranný rozpočet sa od začiatku invázie každoročne zvyšuje, a to aj napriek sankciám, ktorých cieľom je obmedziť prístup štátu k tvrdej mene a kritickému dovozu.
V roku 2024 doviezla Európska únia podľa think-tanku GMK 5,34 miliónov ton kovových výrobkov z Ruska. Dovoz predvalkov, brám a surového železa podlieha v rámci sankcií kvótam, ktoré určujú koľko akých výrobkov z Ruska sa môže do Európy doviezť. Kvóty sa postupne znižujú a časom sa úplne zrušia.
Rusko ponúka tieto materiály za nižšie ceny než európski výrobcovia a preto má napriek sankciám naďalej značné príjmy z ich vývozu o EÚ – v minulom roku suma presiahla 2,5 miliardy eur. Samotné belgické oceliarne NLMK doviezli v roku 2024 oceľové polotovary vyrobené v Rusku v celkovej hodnote 1,3 miliardy eur.
Okrem nižšej ceny je hlavným argumentom v prospech pokračovania dovozu brám z Ruska zachovanie pracovných miest, ktorých sú vo všetkých výrobných závodoch NLMK Europe približne dve tisícky. Za pokračovanie výnimiek zo sankcií na oceľové výrobky z Ruska boli okrem Belgicka, kde sa nachádzajú dve oceliarne NLMK aj Česká republika a Taliansko, ktoré potrebujú oceľ pre svoj automobilový priemysel.
NLMK pri presviedčaní belgickej a talianskej vlády, aby zahlasovali za pokračovanie výnimky zo sankcií do roku 2028 sľúbila, že príjmy, ktoré nahromadí za tieto dodávky investuje do elektrifikovania výroby a zníženia emisií.
Oceliari: Výnimky poškodzujú domácich výrobcov
Európska komisia vo svojom záchrannom pláne pre európske oceliarstvo konštatuje, že tento sektor je „základom európskeho hospodárstva a poskytuje vstupy do kritických odvetví, ako je automobilový priemysel, čisté technológie a obrana“. Silný oceliarsky a kovospracujúci priemysel v Európe je podľa nej kľúčový pre zaručenie bezpečnosti EÚ v súčasnom geopolitickom kontexte a pre splnenie nového obranného plánu EÚ s názvom ReArm Europe Plan/Readiness 2030.
Európska výroba ocele čelí vysokým nákladom na energiu, nekalej globálnej konkurencii a potrebe investícií na zníženie emisií skleníkových plynov, opatreniam narúšajúcim trh ako je netrhová podpora globálnych nadmerných kapacít a neodôvodnené clá na oceľ a hliník EÚ.
Podľa hlavného analytika GMK Centra Andriyho Tarasenka však Európska komisia domácemu oceliarstvu uvoľnením sankcií nepomáha, keďže nesprávne posúdila dopad tohto kroku na domáci trh. Hoci zohľadnila možné zachovanie pracovných miest v závodoch NLMK, do výpočtov nezahrnula možné straty celého oceliarskeho priemyslu EÚ v dôsledku tlaku na ceny.
S tým súhlasí aj najväčšie oceliarske združenie EUROFER. Kľúčovým dôvodom atraktivity ruskej ocele je, že na ňu ruskí výrobcovia poskytujú značné zľavy. Podľa združenia majú európski spotrebitelia ruských brám neférovú cenovú výhodu, keďže polotovary sú lacnejšie o približne o 30 eur na tonu. To vedie k nekalej hospodárskej súťaži a nerovným podmienkam na domácom trhu s oceľou v EÚ.
„Oportunistický záujem hŕstky oceliarenských podnikov v EÚ podkopáva celkový cieľ sankcií EÚ voči Rusku, kde oceľ zohráva strategickú úlohu nielen v celkovej ruskej ekonomike, ale aj priamo v ruskom vojenskom stroji zapojenom do nezákonnej vojny proti Ukrajine,“ skonštatoval generálny riaditeľ EUROFER-u Axel Eggert.
Oceľ pre ruské zbrane
Problémom však je, že ruská NLMK, ktorá dodáva metalurgické bramy do EÚ, je zároveň monopolným výrobcom špeciálnej elektrotechnickej ocele v Rusku, ktorá je mimoriadne dôležitá pre ruský obranný priemysel, zistil denník Ukrajinska Pravda.
Lišinov závod Novolipetsk Steel v Lipecku dodáva túto oceľ niekoľkým ruským továrňam, ktoré vyrábajú okrídlené a balistické strely, drony a jadrové zbrane vrátane rakiet S300 a S400, ktoré často útočia na ukrajinské mestá. Bez takejto ocele by nebolo možné vyrábať systémy pre desiatky typov vojenskej techniky.
V rokoch 2022 až 2024 spoločnosť Novolipetsk Steel poskytovala elektrickú oceľ klientom, ako je Moskovský strojársky závod Avangard (výrobca rakiet S-400), výrobný závod Strela (vyrába riadené strely Oniks a Malakhit) a Kazaňský závod na výrobu elektrických zariadení Orslan.
Na všetkých 22 týchto zariadení sa vzťahujú sankcie EÚ.
Napriek tomu sa ich majiteľ Vladimír Lišin sám vyhol zaradeniu na sankčný zoznam EÚ, čím sa stal výnimkou medzi významnými ruskými podnikateľmi. Iní oligarchovia, ako napríklad Roman Abramovič, boli sankcionovaní, hoci ich spoločnosti naďalej predávali výrobky ako oceľ na európske trhy. V Abramovičovom prípade boli dosky z Novokuzneckskej oceliarne pozorované pri príchode do poľského prístavu Gdansk ešte 17. marca 2025 odkiaľ boli ďalej dopravené do Českej republiky.
The post Európa spojila záchranu oceliarstva s výrobou zbraní. Oceľ však dováža aj z Ruska appeared first on euractiv.sk.
