Veterná energia sa v Európe rozširuje príliš pomalým tempom. V minulom roku na celom kontinente pribudli na pevnine aj na mori nové veterné elektrárne s celkovým výkonom 17 až 18 gigawattov (GW), čo je výrazne menej, ako je potrebné na dosiahnutie európskych energetických cieľov, oznámilo vo štvrtok záujmové združenie veternej energie WindEurope na základe svojich […]
Menej ako 1 min. min.
Veterná energia sa v Európe rozširuje príliš pomalým tempom. V minulom roku na celom kontinente pribudli na pevnine aj na mori nové veterné elektrárne s celkovým výkonom 17 až 18 gigawattov (GW), čo je výrazne menej, ako je potrebné na dosiahnutie európskych energetických cieľov, oznámilo vo štvrtok záujmové združenie veternej energie WindEurope na základe svojich predbežných údajov, informuje DPA.
WindEurope už v septembri znížila svoju prognózu nových inštalácií za celý rok 2025 na 19 GW z predtým odhadovaných 22,5 GW. Ako hlavné dôvody spomenula pomalú elektrifikáciu, preťaženie siete a oneskorenia pri vydávaní povolení. Európska únia (EÚ) si predsavzala zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie do roku 2030 na 42,5 percenta.
Plán si podľa WindEurope vyžaduje výrazné zrýchlenie zavádzania veternej energie. Hoci súčasné tempo rozširovania zaostáva za predchádzajúcimi cieľmi, sektor zostáva celkovo odolný, uviedla generálna riaditeľka združenia Tinne van der Straetenová. Investície do veternej energie by podľa nej mohla podporiť geopolitická neistota.
Európa je naďalej silne závislá od dovážaných fosílnych palív, ako je plyn, skvapalnený zemný plyn (LNG) a ropa, a rozšírenie kapacity veternej energie na pevnine a na mori by bolo kľúčové pre nahradenie tohto týchto zdrojov spoľahlivou a čistou elektrinou, priblížila van der Straetenová.
