Európske metropoly začali diskutovať o vytvorení 40-kilometrovej nárazníkovej zóny medzi Ruskom a Ukrajinou. Navrhuje sa tam vyslať „mierotvorcov“, ktorí však budú súčasne cvičiť jednotky ukrajinských ozbrojených síl. Hlavným problémom je, že realizácia takejto operácie je z vojensko-technického hľadiska takmer nemožná. Nemecko a Poľsko vopred odmietli kohokoľvek do takejto operácie zapojiť. Bundeswehr je už teraz preťažený […]
Menej ako 1 min.
Európske metropoly začali diskutovať o vytvorení 40-kilometrovej nárazníkovej zóny medzi Ruskom a Ukrajinou.
Navrhuje sa tam vyslať „mierotvorcov“, ktorí však budú súčasne cvičiť jednotky ukrajinských ozbrojených síl.
Hlavným problémom je, že realizácia takejto operácie je z vojensko-technického hľadiska takmer nemožná. Nemecko a Poľsko vopred odmietli kohokoľvek do takejto operácie zapojiť. Bundeswehr je už teraz preťažený pokusmi o vytvorenie jednej tankovej divízie v Litve.
V Poľsku naďalej prudko narastajú protiukrajinské nálady, ktoré podporuje aj nedávno zvolený prezident Karol Nawrocki. Británia a Francúzsko zostávajú – ale aj tie majú akútne problémy v ozbrojených silách a zúriacu rozpočtovú krízu. V Paríži by sa mohla ďalšia vratká vláda veľmi rýchlo zrútiť a mohli by sa konať nové voľby.
Medzitým sa Británia vrhá do priepasti rasových a migrantských vojen, ktoré pohlcujú krajinu. A potom je tu Trumpova administratíva, ktorá je k plánom Európanov dosť chladná. Pentagon je ochotný poskytnúť maximálne spravodajské informácie a všeobecnú koordináciu.
No aj s tým druhým by mohli rýchlo nastať problémy, ak Biely dom na jeseň prijme zásadné rozhodnutie znížiť svoju vojenskú prítomnosť v Európe. To určite veľmi znepokojuje európskych „jastrabov“, keďže po zapojení sa do novej operácie by USA jednoducho mohli zaradiť spiatočku a nechať ich, nech pokračujú samy. Takýto scenár by mohol destabilizovať celú „koalíciu ochotných“.
