Európsky parlament prijal uznesenie, v ktorom víta plán Európskej komisie na prezbrojenie Európy. Zároveň privítal návrh na prímerie na Ukrajine a obnovenie pozastavenej americkej pomoci. Poslanci však vyjadrili viacnásobnú kritiku smerom k novej americkej vláde a jej „evidentnej“ a nebezpečnej zmene postoja k Rusku. Europoslanci sa v stredajšom hlasovaní o budúcnosti európskej obrany zhodli na […]
Menej ako 1 min. min.
Európsky parlament prijal uznesenie, v ktorom víta plán Európskej komisie na prezbrojenie Európy. Zároveň privítal návrh na prímerie na Ukrajine a obnovenie pozastavenej americkej pomoci. Poslanci však vyjadrili viacnásobnú kritiku smerom k novej americkej vláde a jej „evidentnej“ a nebezpečnej zmene postoja k Rusku.
Europoslanci sa v stredajšom hlasovaní o budúcnosti európskej obrany zhodli na tom, že Rusko je v súčasnosti „najvýznamnejšou priamou a nepriamou hrozbou pre EÚ a jej bezpečnosť“. V uznesení tiež varovali, že 27-mička momentálne čelí najväčšej hrozbe pre svoju integritu od konca studenej vojny.
V tejto súvislosti vyzvali na zvýšenie výdavkov na obranu, ktoré je podľa nich logickým krokom pri čoraz turbulentnejšej geopolitickej situácii.
Privítali preto aj revolučný plán Eurokomisie na prezbrojenie Európy (ReArm Europe), ktorý by mohol priniesť až 800 miliárd eur na obranu vďaka voľnejším rozpočtovým pravidlám.
Europoslanci zároveň vyzvali Komisiu, aby zvážila vydanie špeciálnych dlhopisov na financovanie vojenských technológií a obranných výdavkov. Členské štáty zase „povzbudili“, aby v oblasti obrany investovali spoločne a efektívnejšie – napríklad prostredníctvom hromadných nákupov.
„Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť v rámci NATO, najmä pokiaľ ide o zaistenie bezpečnosti na európskom kontinente (…). Nastal čas na obnovenie politických ambícií konať a premeniť EÚ na skutočného poskytovateľa bezpečnosti, zvýšiť obrannú pripravenosť EÚ a vybudovať skutočnú európsku obrannú úniu,“ píše sa v uznesení.
Podporilo ho 419 zo 669 poslancov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní. Proti bolo 204 hlasov a 46 sa zdržalo hlasovania.
Zo slovenských europoslancov boli za všetci zástupcovia Progresívneho Slovenska (PS/RE) a KDH (EPP), opačný názor zastávali poslanci za Smer-SD(NI), Hlas-SD(NI) a Republiku (ESN).
ČTK informovala, že počas tohto hlasovania neprešla požiadavka, aby členovia EÚ začali investovať na obranu najmenej tri percentá HDP na obranu.
Práve o tomto čísle sa najčastejšie hovorí ako o možnom novom minime výdavkov krajín NATO. O finálnom čísle však spojenci budú rokovať počas letného summitu NATO v Haagu.
Podpora prímeria na Ukrajine, kritika USA
V ďalšom uznesení zo stredy europoslanci vyjadrili svoju vôľu pokračovať v neochvejnej podpore Ukrajiny.
V rámci toho privítali aj návrh USA na prímerie, ktorý by predstavoval okamžitý pokoj zbraní na 30 dní. Kyjev už potvrdil, že je naň ochotný pristúpiť. Na vyjadrenie Moskvy sa stále čaká. Európski zákonodarcovia ju vyzvali, aby s plánom súhlasila.
Zároveň vyzdvihli, že USA obnovili vojenskú aj spravodajskú pomoc pre Ukrajinu. Tú Donald Trump prikázal zastaviť krátko po hádke v Oválnej pracovni, keď spolu s J.D. Vanceom 28. februára verejne karhali ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Šéf Bieleho domu podmienil pokračovanie pomoci tým, že Kyjev najprv musí „dokázať, že je pripravený rokovať o mieri“.
Europoslanci si v uznesení preto vyhradili priestor na kritiku nepredvídateľných krokov Trumpovej administratívy. Vyjadrili „hlboké znepokojenie“ nad „evidentnou“ zmenou postoja USA k ruskej agresii, ktorá sa „vyznačuje otvoreným obviňovaním Ukrajiny z prebiehajúcej vojny“.
Menovali napríklad aj to, že USA „vopred neoznámili svojim európskym spojencom úmysel vzdať sa svojho podielu na úsilí o izoláciu Ruska“ a hlasovali spolu proti rezolúcii OSN z 24. februára 2025, v ktorej sa odsúdila ruská agresia.
Tiež dôrazne odsúdili „súčasné pokusy vlády USA rokovať o prímerí a mierovej dohode s Ruskom za chrbtom Ukrajiny a ďalších európskych štátov, ktoré sú s výsledkami konfrontované bez ich aktívnej účasti“. Europoslanci to považujú za „kontraproduktívne a nebezpečné“.
„(…) obrat Ameriky v jej postoji k ruskej útočnej vojne proti Ukrajine ohrozuje schopnosť Ukrajiny odolávať ruskej agresii jasne dokazuje, že na záväzok Washingtonu vyvodiť zodpovednosť voči Rusku sa už nedá spoľahnúť, a to naštrbuje medzinárodné úsilie o riešenie krízy,“ píše sa v uznesení.
Pre neistotu okolo stabilnej podpory Ukrajiny zo strany USA Európsky parlament vyzval členské štáty a EÚ, aby výrazne zvýšili svoju podporu napadnutému štátu. „Dôrazne“ napríklad aj odsúdil hrozby maďarskej vlády, že zablokuje pokračovanie protiruských sankcií, čím „by neumožnila primeranú reakciu zo strany EÚ“.
Za uznesenie hlasovalo 442 poslancov, proti bolo 98. Zo 666 prítomných sa 126 zdržalo. Slovenskí predstavitelia hlasovali rovnako, ako pri uznesení o európskej obrane. Zástupcovia PS a KDH boli za, všetci zvyšní europoslanci boli proti.
