Poslanci Európskeho parlamentu počas tohtotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu hovorili o tom, ako zlepšiť voľný pohyb tovaru a služieb v rámci jednotného trhu EÚ a vybudovať ho pre väčší rast a prosperitu. Prinášame názory slovenských europoslancov z viacerých politických strán a frakcií. Rok po zverejnení správy Maria Draghiho o konkurencieschopnosti EÚ europoslanci so zástupcami Európskej […]
Menej ako 1 min. min.
Poslanci Európskeho parlamentu počas tohtotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu hovorili o tom, ako zlepšiť voľný pohyb tovaru a služieb v rámci jednotného trhu EÚ a vybudovať ho pre väčší rast a prosperitu. Prinášame názory slovenských europoslancov z viacerých politických strán a frakcií.
Rok po zverejnení správy Maria Draghiho o konkurencieschopnosti EÚ europoslanci so zástupcami Európskej komisie a Rady EÚ diskutovali o tom, ktoré opatrenia sú nevyhnutné na zlepšenie fungovania jednotného trhu.
Zníženie byrokracie
Témy, ktoré sa v diskusii najviac objavujú sú potreba znížiť byrokraciu, presadzovať existujúce pravidlá, bojovať proti podvodom, zabezpečiť vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií a využívať digitalizáciu v prospech podnikov, pracovníkov aj spotrebiteľov.
Podpredseda EP Martin Hojsík (RE/PS) upozornil, že nie európske zákony, ale národné pravidlá hádžu polená pod nohy prosperite a konkurencieschopnosti EÚ.
„Najviac to dopadá na malých slovenských podnikateľov a ich zamestnancov. Ak chcú predávať svoje výrobky a služby napríklad v Holandsku, čelia zbytočnej byrokracii. Okrem európskych pravidiel, ktoré platia aj na Slovensku, potrebujú ešte aj holandské certifikáty. A to nás stojí pracovné miesta a prosperitu,“ zopakoval slová, ktoré predniesol aj v pléne EP.
Dodal, že tento stav stojí Európanov viac ako clá zavedené Donaldom Trumpom a je načase to konečne zmeniť.
Miriam Lexmann (EPP/KDH) tvrdí, že najväčšou prekážkou posilnenia jednotného trhu sú pretrvávajúce vnútorné bariéry, napríklad rôzne povoľovacie procesy v členských štátoch či nejednotné formuláre.
Legislatívna záťaž
„Tieto bariéry sú ekvivalentom 44-percentného colného zaťaženia pre tovary a predstavujú viac ako 100 percent pri službách. Rovnako je veľkým problémom nadmerná administratívna a legislatívna záťaž, ktorá vytvára právnu neistotu a nejasné prostredie pre podniky,“ skonštatovala.
Pripomenula, že dlhodobo upozorňuje na to, že EÚ musí posudzovať každú novú legislatívu z hľadiska jej dosahu na konkurencieschopnosť, čo bola aj podmienka, ktorú presadila s predsedníčkou Európskej komisie na začiatku jej druhého mandátu. „Menej je niekedy viac. Keď niečo nefunguje, treba sa pozrieť prečo a nie zakaždým prichádzať s novou legislatívou,“ odkázala.
Ľudovít Ódor (PS/RE) považuje odstraňovanie prekážok na jednotnom európskom trhu za veľmi aktuálne, lebo by aj slovenským firmám uľavilo v čase, keď voči EÚ Spojené štáty zavádzajú nové a nové clá.
„Medzinárodný menový fond odhaduje, že bariéry medzi členskými krajinami tvoria pre firmy dodatočné náklady na tovar vo výške 40 percent a na služby až 110 percent. Tieto bariéry musíme urýchlene odstraňovať a najrýchlejším spôsobom,“ zdôraznil.
Dodal, že najmä pre technologické firmy je potrebné vytvoriť takzvaný 28. režim a nie dolaďovať 27 legislatív v členských štátoch. Tento režim by si mohli zvoliť firmy, ktoré chcú pôsobiť na európskom trhu a chcú fungovať podľa jednotného režimu vo všetkých 27 členských krajinách.
