
V čase vojny na Ukrajine a obchodnej vojny s USA je obzvlášť dôležité, aby peniaze na zníženie rozdielov v rámci EÚ boli využité efektívne, neboli rozkradnuté, ani neboli predmetom korupcie, hovorí poslanec Tomáš Zdechovský, ktorý povedie misiu európskeho Výboru pre kontrolu rozpočtu.
Po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej v roku 2018 vyslala Európska únia niekoľko delegácií na Slovensko, aby preskúmali okolnosti prípadu a širšie problémy týkajúce sa právneho štátu, korupcie a zneužívania eurofondov. Jednou z týchto delegácií bola misia Výboru pre kontrolu rozpočtu (CONT) Európskeho parlamentu.
Teraz, teda približne o šesť rokov neskôr, príde misia na Slovensko opäť. Povedie ju český europoslanec Tomáš Zdechovský (KDU-ČSL/EPP). Zdechovský zdôrazňuje, že hoci sa ho slovenskí politici snažili od návštevy odhovoriť, prípadne ju úplne zrušiť, ku kontrole bude pristupovať pragmaticky.
Tomáš Zdechovský je český europoslanec za KDU-ČSL (EPP), člen Európskeho parlamentu od roku 2014. Venuje sa témam ako boj proti korupcii, ochrana právneho štátu, migrácia a rozpočtová kontrola. V EP pôsobí vo výboroch LIBE a CONT a známy je aj svojou aktivitou vo veci Slovenska po vražde Jána Kuciaka.
V rozhovore sa dočítate:
- Aký je plánovaný program májovej misie,
- Kto žiadal, aby bola kontrola zrušená,
- Na ktoré kauzy sa bude europoslanec pýtať,
- Prečo sa stretne s Danielom Lipšicom,
- Kto sú tzv. spiaci sudcovia,
- Ako sa má meniť podpora z kohéznych eurofondov,
- Kde majú v budúcnosti krajiny čerpať úvery miesto dotácií,
- Kedy budú známe výsledky kontroly.
Rozhovor je publikovaný v skrátenej a zeditovanej verzii na základe podcastu, ktorý si môžete v plnej dĺžke vypočuť na tomto odkaze.
Koncom mája povediete misiu Výboru pre kontrolu rozpočtu na Slovensko. Aké sú jej hlavné ciele?
Máme pochybnosti o tom, či sú všetky európske dotácie využívané na Slovensku v súlade s predpismi. Preto si chceme sadnúť s predstaviteľmi Slovenska, s neziskovým sektorom aj s investigatívnymi novinármi, a prebrať projekty a jednotlivé problémy, ktoré na Slovensku vidíme. Myslíme si, že je to po šiestich rokoch od poslednej misie veľmi dôležité.
Podľa čoho vyberáte navštívené krajiny?
Chodíme kontrolovať všetky štáty, vrátane tých, ktoré stáli pri vzniku EÚ. Taktiež chodíme na kontroly mimo EÚ, kde kontrolujeme projekty financované z európskych peňazí a zisťujeme, ako sú vynaložené peniaze daňových poplatníkov. Snažíme sa každý rok vybrať minimálne tri, štyri misie.
Môžu mať takéto kontrolné misie konkrétny dopad na čerpanie alebo kontrolu eurofondov?
Európsky parlament môže odporučiť zastavenie niektorých fondov, pokiaľ vidí, že čerpanie nie je v súlade s predpismi EÚ. Taktiež môže prijať rezolúciu, ktorá následne bude mať dopad na rating danej krajiny. Pevne veríme, že to nebude prípad Slovenska. V programe máme aj stretnutie s premiérom. Potrebujeme, aby EÚ, ktorej je Slovensko súčasťou, bola čoraz silnejšia, obzvlášť keď máme vojnu na Ukrajine aj obchodnú vojnu s USA, ktorú rozpútal Donald Trump. Je preto naozaj dôležité, aby peniaze, ktoré čerpáme na zníženie rozdielov v rámci EÚ, boli využité efektívne, neboli rozkradnuté, ani sa nestali predmetom korupcie.
Máte na mysli konkrétne kauzy či témy, na ktoré sa chcete pýtať?
Po smrti Jána Kuciaka som bol jedným z predstaviteľov Európskej únie, ktorý bol na misii na Slovensku. Vtedy sme tam nazbierali podklady, ktoré sa stali predmetom vyšetrovania Európskeho úradu boja proti podvodom OLAF-u. Budeme sa pýtať napríklad na kauzy týkajúce sa Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Pani Ľubica Rošková z kauzy agrodotácií je v Bruseli veľmi dobre známa. Sú známe prípady, keď byli nakúpené termokamery v lokalite, kde nikdy nehorelo, alebo prípady predražených nákupov techniky.
Potom sú tu prípady kanalizácií. Teraz sa v Únii všade investujú peniaze do vodovodnej infraštruktúry, je snaha obnovovať zastaralú sieť. Na Slovensku však vzniká zákon, ktorý to de facto znemožní.
Bude nás napríklad zaujímať aj postoj Slovenska k Ukrajine a k právu veta v niektorých otázkach. Budeme sa pýtať, kam chce Slovensko do budúcna smerovať. Ďalej určite budeme hovoriť o dostavbe diaľnice z Bratislavy do Košíc, ktorá naďalej nie je sprevádzkovaná, aj keď pred šiestimi rokmi nám bolo sľubované, že bude najneskôr v roku 2025. Príprava programu misie prebieha už niekoľko mesiacov a je pomerne intenzívna.
Je to veľa citlivých tém, akú ste zatiaľ dostali spätnú väzbu?
Bolo mi už naznačované, že sem nemám jazdiť. Monika Beňová dokonca napísala otvorený list, v ktorom žiada, aby misia bola zrušená. Kto ma však pozná, vie, že pracujem podľa princípu „padni komu padni“ a že sa dlhodobo zameriavam na kontrolu rozpočtu, som presný ako švajčiarske hodinky. Keď niekde vidím problém, tak o ňom hovorím, keď problém nie je, nemám dôvod nič riešiť. Neprišiel som podporovať žiadnu zo strán. Prichádzame, pretože chceme vedieť viac o tom, čo sa na Slovensku skutočne deje. Máme však aj pochybnosti, či sú niektoré peniaze na Slovensku správne čerpané.
Pokiaľ by ste našli problematické oblasti, aké má EÚ korekčné nástroje? Sú dostatočné, pokiaľ členská krajina neplní pravidlá?
Áno, tých nástrojov máme veľa. Posledným je zastavenie financovania. To už sa v minulosti stalo aj po našej návšteve v súvislosti s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou. Na Slovensku je potrebné zapracovať aj na transparentnosti, na vykonateľnosti práva, na zlepšení súdnictva. A je potrebné, aby sme sa začali rozprávať aj o tom, ako posunúť Slovensko dopredu. Aby sa zaradilo medzi „tigrov“ Európskej únie a nedostávalo sa do izolácie. Aby sa mohlo rozvíjať podnikanie, spolupráca s ďalšími členskými štátmi, prepojenie na iné krajiny.
Misia má sledovať aj transparentnosť a právny štát, hovoríte, že chcete diskutovať so zástupcami médií. Ako vnímate aktuálnu situáciu v týchto oblastiach na Slovensku?
Vnímame ako dosť problematické, pokiaľ niektorí novinári nie sú púšťaní na tlačové konferencie štátnych orgánov. Vnímame to ako krok proti princípu plurality a prístupu k informáciám. Demokracia nie je o tom, že otázky necháme klásť iba tých, ktorí nám pritakávajú a podporujú naše myšlienky, je potrebné čeliť aj kritike. To si chceme vysvetliť aj s predstaviteľmi slovenskej koalície. Nejde len o právny štát a novinárov, ale napríklad aj o zrušenie špeciálnej prokuratúry. Určite budeme viesť diskusiu o vyšetrovaní prípadov.
Z predbežného programu Vašej návštevy sa javí, že je pre vás dôležitá aj na Slovensku. Ako vnímate situáciu v tejto oblasti?
Na Slovensku sa podarilo po všetkých tých prešľapoch, ktoré sme riešili v rokoch 2018 až 2020, mnoho vecí zlepšiť. Potom sa však akoby mávnutím čarovného prútika aj mnoho zlepšení zrušilo, kauzy sa zamietli pod stôl, ľudia, ktorí boli na základe dôkazov trestne stíhaní, boli zrazu oslobodení. Chceme vedieť, prečo. My síce neprichádzame komentovať konkrétne rozhodnutia prokuratúry či súdov, chceme však dohliadnuť na to, aby sa dodržiavali princípy nezávislosti sudcov, aj prokurátorov. Pre ľudí musí byť dôležité vedieť, že právo je vymáhateľné, a to nielen pre tých, ktorí sú bohatí a schopní si zaplatiť dobrých právnikov.
Plánujete sa stretnúť s predstaviteľmi generálnej prokuratúry. Budete sa pýtať aj na tému zrušenia špeciálnej prokuratúry?
Plánujeme aj stretnutie s bývalým šéfom špeciálnej prokuratúry Danielom Lipšicom. V minulosti sme s ním mali výmenu názorov, keď nám na niektorých kauzách ukazoval, že sa vyšetrovanie rozbehlo. Teraz vidíme, že viaceré prípady boli zastavené, takže sa chceme pýtať kompetentných na objektívne dôvody, ktoré k tomu viedli. Taktiež sa chceme prokuratúry pýtať, ako vidí boj proti korupcii, či ako vysvetlí, že na Slovensku v niektorých oblastiach dochádza k systematickému zneužívaniu peňazí, ktoré nie je postihované.
Okrem toho sme pomerne dobre informovaní o tzv. spiacich sudcoch. To boli sudcovia, ku ktorým bola „zaparkovaná” kauza, a ten sudca bol následne dlhodobo chorý, alebo z iného dôvodu nebol schopný vykonávať svoju funkciu, a vďaka tomu došlo k premlčaniu daných prípadov. Takýchto prípadov bolo naozaj dosť. Budeme sa teda chcieť pýtať aj na to, či sa toto už teraz nebude opakovať, keďže za predchádzajúcej vlády sa to podarilo výrazne obmedziť.
Účinnejšie využívanie európskych prostriedkov má priniesť aj revízia eurofondov v oblasti kohézie. Ako túto tému vnímate, vidíte tam nejaké rezervy alebo oblasti, na ktoré si treba dať pozor?
Systém eurofondov chceme najmä zjednodušiť. V súčasnej dobe je v EÚ takmer 40 programov, ktoré by sme mali zredukovať do štyroch hlavných, v ktorých potom budú tzv. podkapitoly. To zjednoduší čerpanie, ale aj možnosť získať prehľad o tom, čo sa na Slovensku, respektíve vo všetkých európskych štátoch deje.
Myslím si, že v novom viacročnom finančnom rámci od roku 2028 by sme mali dať oveľa viac peňazí na celoeurópske alebo mnohoštátne projekty na úkor tých malých. Aj v kohéznej oblasti. Miesto míňania na cyklochodníky, či vyhliadkové veže, by malo byť prioritou prepojenie Európy kvalitnými diaľnicami, kvalitnou infraštruktúrou, budovanie energetických sietí.
Domnievam sa, že oprava školskej omietky je zvládnuteľná aj z rozpočtu Slovenskej republiky, netreba na to európske fondy, podobne ako nepotrebujeme eurofondy na zakúpenie 20 tabletov pre triedu. V súčasnej dobe je pre Slovensko urgentnejšie, aby sa ľudia z Košíc dostali do Bratislavy vlakom za 2,5 hodiny. Toto všetko budeme komunikovať z pohľadu kontrolného výboru.
Podobne aj poľnohospodárom chceme dať peniaze, podľa hektáru alebo podľa iných objektívnych kritérií, ale už im nemôžeme kupovať traktory alebo kombajny. Musíme viac tlačiť na to, aby poľnohospodári vzali zodpovednosť do vlastných rúk. Takto treba postupovať aj v iných oblastiach.
Nedávno zástupcovia miest a obcí vyjadrili obavy, že v súvislosti s reformou kohéznej politiky môžu prísť o zdroje, s ktorými už počítali v rozpracovaných projektoch, ktoré potrebujú na plnenie záväzkov napríklad aj v oblasti životného prostredia. Mala by podľa vás zostať časť financií v rukách samospráv?
V súčasnej dobe by mala v rukách samospráv zostať už len minimálna časť prostriedkov. Na Slovensku sú regióny, ktoré sú veľmi bohaté, napríklad Bratislava a okolie sú nad priemerom Európskej únie. Je preto potrebné Slovensko začať pripravovať na to, že v budúcnosti nebude dostávať dotácie, ale pôžičky cez Európsku investičnú banku. To znamená, že pokiaľ bude mesto chcieť financovať svoje projekty, bude si môcť za vopred stanovených podmienok požičať peniaze, ktoré bude samozrejme splácať. To je budúcnosť kohéznej politiky.
Dôjde aj k prehodnoteniu v klimatickej oblasti. Dnes je väčšou prioritou bezpečnosť a obrana. Tam už Slovensko pomerne dosť čerpá peniaze, patrí k najväčším výrobcom munície. Z tejto produkcie je následne schopné skrz dane vracať príjmy do štátu. K reforme určite dôjde a tá reforma bude zameraná aj na to, aby to financovanie bolo udržateľné.
Hovoríte, že budúcnosťou sú skôr úvery, než dotácie. Sledujete situáciu na aj úrovni štátov, sú ochotné a pripravené zapájať do svojich projektov nových investorov?
Určite áno. Vidíme to vo viacerých členských štátoch, ktoré sa formou rozvojových bánk alebo projektov snažia povzbudiť aj súkromné firmy, aby investovali napríklad do životného prostredia. Stopercentná dotácia už v budúcnosti nebude dostupná takmer na nič. Reálnejšie je, že budú dotácie možno 50 percent a druhú polovicu má tvoriť súkromný, štátny, alebo vlastný kapitál. Bude potrebné hľadať iné formy financovania. Jedným z dôvodov je aj to, že klimatické ciele sú bez masívnych investícií nesplniteľné.
Sledujete témy v tejto oblasti aj na Slovensku?
Áno, sledujeme napríklad, akým spôsobom dochádza k obnove vodárenskej infraštruktúry, pretože Slovensko v porovnaní s ostatnými európskymi štátmi skôr zaostáva. To je aj dôvod, prečo chceme túto tému otvoriť počas kontroly na Slovensku. Pripravujete zákon, ktorý by mal „zamedziť” cudzím, aby „prebrali” vodárenskú infraštruktúru na Slovensku. Taká zmena ale znemožňuje aj investície vodárenských spoločností do seba samých. Zabráni im to vydávať podielové listy, refinancovať projekty inak, než klasickou pôžičkou. Myslím si, že to je cesta zlým smerom a spôsobí im to problémy.
Aké problémy? Môže to mať dopad na záväzky Slovenska na európskej úrovni alebo v dobiehaní európskych cieľov?
Určite áno, pretože v mnohých miestach na Slovensku sa dnes prestalo investovať do kanalizácií alebo výstavby nových vodovodov. Deje sa tak aj napriek tomu, že v súčasnosti bývajú v lete mestá a obce postihnuté tým, že nemajú dostatok vody zo studní. Než jednotlivé vodárenské spoločnosti začnú investovať, dlhodobo vyjednávajú s mestami a obcami o tom, kto to bude financovať a z akých fondov. Myslím si, že toto je možné urýchliť práve zjednodušením legislatívy, ktorá z môjho pohľadu je dnes na Slovensku priveľmi zložitá. Je to jedna z vecí, ktorú chcem otvoriť aj pri rokovaní s pánom premiérom.
Kontrolná misia sa má konať koncom mája. Kedy budú známe závery a výsledky vašich stretnutí a návštev?
Prídeme v pondelok, prvý ucelenejší obraz by sme si mali urobiť do stredy, na konci misie by mala byť tlačová konferencia. Komplexnejšie hodnotenie by malo byť do mesiaca od konania misie. Dovtedy by sme si chceli prejsť všetky podklady. Pri poslednej misii z roku 2018-2019 sme si napríklad odviezli niekoľko stoviek materiálov, ktoré sme museli preštudovať. Uvidíme teda, ako bude prebiehať táto misia a čo si odtiaľ privezieme. Podľa toho bude vyzerať aj záverečná správa, ktorú budeme prezentovať v Európskom parlamente.
The post Europoslanec, ktorý povedie kontrolnú misiu na Slovensku: Naznačovali mi, že nemám chodiť appeared first on euractiv.sk.
