Európske banky, ktoré ešte stále podnikajú v Rusku, čelia nepríjemnej dileme. Ak svoj ruský biznis rýchlo nezavrú, môžu čeliť americkým sankciám. Ak sa z krajiny pokúsia odísť rýchlo, môžu prísť o veľké peniaze. Text je súčasťou Týždňa v európskej ekonomike, ktorý pripravuje EURACTIV Slovensko pre Denník N. Aj viac ako dva roky po začiatku ruskej agresie voči Ukrajine operuje […]
Menej ako 1 min.
min.
Európske banky, ktoré ešte stále podnikajú v Rusku, čelia nepríjemnej dileme. Ak svoj ruský biznis rýchlo nezavrú, môžu čeliť americkým sankciám. Ak sa z krajiny pokúsia odísť rýchlo, môžu prísť o veľké peniaze.
Text je súčasťou Týždňa v európskej ekonomike, ktorý pripravuje EURACTIV Slovensko pre Denník N.
Aj viac ako dva roky po začiatku ruskej agresie voči Ukrajine operuje v Rusku niekoľko európskych bánk. Ich aktivity sa síce mierne obmedzili, no zisky narástli až trojnásobne – najmä vďaka vysokým úrokom, ktoré zvyšujú hodnotu ich ziskov uviaznutých v Rusku.
Európska centrálna banka ich tlačí k čo najrýchlejšiemu odchodu. Hlavným dôvodom je riziko amerických sankcií a vysokých pokút za porušenie sankčných pravidiel.
Hoci sa európske banky snažia obmedziť svoje ruské aktivity, ide im to pomaly. Jediným veľkým domom, ktorému sa to v zásade podarilo, je Société Générale SA, ktorá predala ruskú pobočku krátko po začiatku vojny – podľa agentúry Bloomberg však pri tom aj tak prišla o tri miliardy eur.
V Rusku však stále ostáva Raiffeisen, UniCredit, OTP, ING, Intesa, s výrazne menšími aktivitami aj Commerzbank, Deutsche Bank a Crédit Agricole (veľmi obmedzene aj zvyšok Société Générale). Aktivity prvých dvoch spomínaných bánk sú stále veľké: podľa Bloombergu bol zisk pred zdanením Raiffeisen v 2023 až 1,8 miliardy eur, UniCredit 0,89 miliardy eur.
Práve tieto dve banky podľa Politica dostali od Európskej centrálnej banky požiadavku, aby zrýchlili odchod z Ruska.
V čom je problém
Proces komplikujú európske sankčné pravidlá aj požiadavky ruských úradov, ktoré obmedzujú možnosť vyviesť z Ruska kapitál. Jedinou európskou bankou, ktorá dokázala z krajiny dostať väčšie množstvo kapitálu, je maďarská OTP.
Európske banky majú problém zohnať kupcov na predaj miestnych pobočiek. Akúkoľvek transakciu by museli schváliť ruské úrady, ktoré ich tak môžu tlačiť k predaju výrazne pod cenu. Zatiaľ obmedzujú podnikateľské aktivity vrátane poskytovania úverov, no ich kapitál ostáva uviaznutý v Rusku.
Čo môže nasledovať
Prvým problémom európskych bánk je hrozba amerických sankcií. Pred časom sme písali o vyhlásení zástupkyne amerického ministerstva financií Anny Morrisovej, ktorá začiatkom roka Raiffeisen varovala pred ďalším podnikaním v Rusku.
Druhým problémom, nateraz menej akútnym, sú možné kroky Putinovho režimu. Ak EÚ siahne na ruské aktíva v Európe, vyhráža sa konfiškáciou európskych majetkov v Rusku.
Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.
