Európska komisia obnovila hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu z plánu obnovy

Bruselská inštitúcia potvrdzuje, že na základe krokov slovenskej vlády pokračuje v hodnotení žiadosti, ktorá bola doteraz pozastavená. Peniaze však na Slovensko prídu až v momente, keď žiadosť vyhodnotí pozitívne.

Plán obnovy už nie je pozastavený. Potvrdzuje to Európska komisia vo vyhlásení k štvrtej platbe, ktorá doteraz stála pre podozrenie zo zvrátenia a nenaplnenia míľnikov.

„Na základe informácií, ktoré Slovensko poskytlo do 31. mája 2024, mohla Komisia pokračovať v predbežnom posudzovaní štvrtej žiadosti o platbu,“ odkazuje hovorca eurokomisie v stanovisku pre EURACTIV Slovensko. Dodáva, že nevylučuje, že na dokončenie posúdenia bude vyžadovať ďalšie doplňujúce informácie.

Komisia tak potvrdzuje informáciu, ktorú slovenská vláda komunikovala už koncom mája. Podpredseda vlády pre plán obnovy Peter Kmec vtedy hovoril, že si „splnila domácu úlohu“.

Štvrtá žiadosť o platbu smerovala do Bruselu v polovici decembra. Jej hodnotenie teda už trvá viac ako pol roka. Na Slovensko má v rámci nej prísť 924 miliónov eur.

Komisia pozastavila hodnotenie vo februári. Problémom boli chýbajúce výdavkové limity, udržateľnosť dôchodkového systému aj výhrady k situácii ohľadom právneho štátu po nástupe novej vlády.

Pomohol neaktuálny výpočet

V bežnej situácii má Komisia na vyhodnotenie žiadosti o platbu z plánu obnovy dva mesiace. To znamená, že vo februári sa už malo Slovensko dozvedieť, či peniaze dostane, alebo nie.

Miesto toho Komisia pristúpila k pozastaveniu hodnotenia. Nebolo to po prvýkrát. Už raz tak urobila, konkrétne pri druhej žiadosti o platbu. Jej vyhodnotenie nakoniec trvalo tri a pol mesiaca.

Vtedajšia vláda Eduarda Hegera si pozitívne hodnotenie zabezpečila šalamúnskym zaradením výdavkových limitov do rozpočtu. Eurokomisia sa vtedy uspokojila so zmienkou, že národné limity budú pozastavené, pokým sú pozastavené aj tie európske. Tie mali stopku pre krízovú situáciu vzhľadom na pandémiu a neskôr vojnu na Ukrajine.

Výdavkové limity robili problém aj štvrtej vláde Roberta Fica. Ak by ich do rozpočtu zaradila, musela by verejné výdavky konsolidovať o 2,3 miliardy eur. Aby to nemusela urobiť, ale stále mohla tvrdiť, že sa nejakým výdavkovým limitom riadiť, do rozpočtu vložila výdavkový strop z Odporúčania Rady pre rok 2024.

V momente, keď tak urobila, bol už tento strop založený na neaktuálnych údajoch o inflácii. Výpočet rátal s vyššou cenovou hladinou, a tak vláde povoľoval aj vyššie nominálne výdavky. Inflácia poklesla, ale Rada EÚ už svoj výpočet nezmenila.

V praxi tak ide o riešenie na štýl „vlk sa naje a koza zostane celá“. Vláda mohla tvrdiť, že svoje míňanie limitovala výdavkovým stropom a naplnila tak míľnik plánu obnovy. Zároveň však nijako nemusela meniť svoje plány a svoje výdavky na tento rok skutočne okresávať.

Ďalším problém robila reforma dôchodkového systému, do ktorej Ficova vláda po príchode zarezala sekeru schválením plných 13. dôchodkov. Aby tento problém vyriešila, zmenila výhodnú možnosť skorého odchodu do dôchodku po odpracovaní 40 rokoch. Tú v posledných rokoch využívalo čoraz viac ľudí, čím sa navyšovali výdavky na dôchodky.

Obavy o právny štát nemusia byť zažehnané

Oznámenie Komisie znamená, že môžeme v dohľadnom čase očakávať vyhodnotenie štvrtej žiadosti o platbu. To stále môže byť pozitívne, ale aj negatívne. Podľa doterajších krokov Komisie sa však dá predpokladať, že ak hodnotenie znovu obnovila, vláde pravdepodobne chce uznať jej riešenia rozpočtových míľnikov.

Komisia však mala výhrady aj voči zmenám, ktoré Ficova vláda robila po nástupe do úradu, a ktoré vyvolávali obavy o právny štát.

Slovensko totiž v samotnom pláne obnovy sľúbilo ochraňovať peniaze Európskej únie pred podvodmi a korupciou. Medzi opatrenia de facto zaradilo aj existenciu Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorú však Ficova vláda po nástupe zrušila.

Vláda sa snažila Komisiu presvedčiť, že peniaze z plánu obnovy budú aj bez tohto úradu na Slovensku chránené. Či ju presvedčila, uvidíme pri vyhodnotení štvrtej platby.

Ak ale aj bude pozitívne, neznamená to, že sporom o právny štát medzi vládou o Bruselom je koniec. Komisia by tým povedala, že v rámci legislatívy o pláne obnovy na Slovensku dnes nevidí problémy, ktoré by jej dávali dôvod peniaze nevyplatiť.

Komisia má však aj ďalšie nástroje na ochranu právneho štátu, ktoré fungujú inak. Jedným z nich je aj mechanizmus podmienenosti eurofondov zásadami právneho štátu, v rámci ktorého má časť eurofondov zmrazené Maďarsko. Fakt, že vládne zmeny prejdú jednou z bruselských „kontrol“ ešte neznamená, že prejdú aj tými ďalšími.

Slovensko tiež má pred sebou ešte päť žiadostí o platbu o z plánu obnovy. Akékoľvek ďalšie vládne zmeny v trestnom systéme, napríklad avizované zmeny fungovania NAKA, môžu príchod peňazí zmariť. To všetko v situácii, kedy sa hrá o čas. Slovensko má totiž na využitie príležitosti, ktorou je plán obnovy, posledné dva roky.