Európska komisia má za úlohu strážiť, či členské štáty neporušujú zásady demokracie a právneho štátu. „O návrhu zákona sme informovaní. Komisia situáciu naďalej pozorne sleduje,“ odkazuje hovorkyňa inštitúcie EÚ. Slovenský parlament má budúci utorok (15. apríla) rokovať o novele zákona o mimovládnych organizáciách. Tie ho považujú za protiústavný a šikanózny. Pozornosť však vzbudzuje aj v […]
Menej ako 1 min. min.
Európska komisia má za úlohu strážiť, či členské štáty neporušujú zásady demokracie a právneho štátu. „O návrhu zákona sme informovaní. Komisia situáciu naďalej pozorne sleduje,“ odkazuje hovorkyňa inštitúcie EÚ.
Slovenský parlament má budúci utorok (15. apríla) rokovať o novele zákona o mimovládnych organizáciách. Tie ho považujú za protiústavný a šikanózny. Pozornosť však vzbudzuje aj v európskych inštitúciách.
„O návrhu zákona sme informovaní. O tejto záležitosti sme informovali aj v správe o právnom štáte za rok 2024, ktorá je súčasťou nášho súboru nástrojov na podporu právneho štátu. Komisia situáciu naďalej pozorne sleduje,” odkazuje pre EURACTIV Slovensko hovorkyňa eurokomisie.
Európska komisia má za úlohu strážiť, či členské štáty neporušujú zásady právneho štátu. Ak vyhodnotí, že narušuje nezávislosť súdnictva alebo okliešťuje občiansku spoločnosť, môže štát zažalovať na Súdnom dvore EÚ, čo býva spojené s vysokými pokutami.
Od zahraničných agentov k lobistom
Štvrtá vláda Roberta Fica sa o zmenu pravidiel fungovania neziskových organizácii pokúša od začiatku. „Skončila sa éra, keď v tejto krajine vládli mimovládne organizácie,“ vyhlásil Robert Fico v októbri 2023. Návrh zákona od koaličných poslancov si odvtedy prešiel viacerými zmenami.
V marci 2024 predstavili návrh, v rámci ktorého by mimovládky, ktoré dostávajú viac ako päťtisíc eur ročne zo zahraničia, dostali nálepku „organizácie so zahraničnou podporou“. Na stiahnutie zákona vyzvala aj Rada Európy a eurokomisia vo svojej správe o právnom štáte skonštatovala, že prostredie, v ktorom funguje občianska spoločnosť, sa zhoršilo.
Predstavitelia vládnej strany hlas avizovali, že zákon má prejsť zmenami. Tie ukázali koncom minulého roka, kedy poslanci menej ako 24 hodín pred zasadnutím výboru pre ústavnoprávne záležitosti predložili novú verziu.
V tej sa už mimovládne organizácie mali označovať ako lobisti. Takúto nálepku by však v rámci neho nedostali napríklad PR firmy, ktorých vyslovenou činnosťou je lobovať u politikov za zmeny zákonov.
Aj tento návrh bol nakoniec presunutý na ďalšie rokovanie parlamentu. Kvôli vládnej kríze parlament niekoľko mesiacov nezasadal.
V apríli však návrh získal podporu vlády. „Táto novela nemá za cieľ obmedziť slobodu združovania, ale zvýšiť transparentnosť ich financovania a fungovania, čo je v súlade s verejným záujmom a existujúcou právnou úpravou. Legislatívny návrh vychádza z odporúčaní Európskej komisie, OECD a skupiny štátov proti korupcii GRECO,” odkázal Úrad vlády.
Podľa právnej analýzy VIA IURIS je však zákon potenciálne protiústavný a v rozpore s právom Únie aj Rady Európy. Vníma v ňom neprimeranú záťaž pre občiansku spoločnosť, riziko zneužitia právomocí verejných orgánov, porušenie základných práv na združovanie sa a represiu občianskej spoločnosti.
Čo na to Európska únia
Úrad vlády má pravdu v tom, že Európska komisia po Slovensku chcela, aby prijalo nejaký zákon o lobingu. Pravidlá obsiahnuté vo vládnom návrhu však v EÚ nemajú obdobu. Definície sa v jednotlivých štátoch líšia, keďže EÚ nemá záväznú legislatívu platnú pre všetky štáty. Žiaden štát však nálepku lobista nepoužíva iba pre občiansku spoločnosť.
„Tvrdenie, že legislatívny návrh vychádza z odporúčaní Európskej komisie a OECD a skupiny štátov proti korupcii GRECO je zavádzanie – Európska komisia požaduje od Slovenska komplexnú úpravu lobingu – nie len čiastkovú a diskriminačnú,” hovorí VIA IURIS.
Ak zákon prejde parlamentom a vstúpi do platnosti, Európska komisia sa môže začať zaoberať tým, či nejde proti európskemu právu. Ak vyhodnotí, že napríklad porušuje zásady rešpektu k demokracii a právnemu štátu, môže voči štátu podniknúť kroky.
Tie začínajú ako konanie o porušení povinností, v ktorom Komisia štát vyzve, aby problémovú legislatívu upravila. Ak to odmietne, môže štát zažalovať na Súdnom dvore EÚ a požiadať ho aj o udelenie sankcie. Najvyššia v histórii sa týkala Poľska, ktoré zasahovalo do nezávislosti justície, a dostalo za to pokutu vo výške milión eur denne.
Ide však o dlhý proces, ktorý môže trvať aj niekoľko rokov. Maďarsko napríklad prijalo zákon označujúci neziskovky za zahraničných agentov v roku 2017, Súdny dvor o prípade rozhodol v roku 2020 a Maďarsko zákon zrušilo o rok neskôr.
Eurokomisia tak v poslednom čase preferuje neformálne riešenia v podobe listov, v ktorom sa štáty snaží dotlačiť k zmene aj bez súdneho konania. Týmto spôsobom nateraz utíchol aj spor o novele trestného zákona, v rámci ktorého vláda vzala späť zmeny týkajúce sa korupcie a podvodov na eurofondoch, ale pri štátom rozpočte ich ponechala.
Článok vznikol v spolupráci s
