Európska komisia reaguje na reformu RTVS: Verejnoprávne médiá sa nikdy nesmú stať vládnymi

Európska komisia pozorne sleduje vývoj ohľadom reformy verejnoprávnej RTVS, ktorú parlament odklepol minulý týždeň. V stanovisku pre EURACTIV Slovensko uviedla, že legislatívne zmeny analyzuje a zdôraznila potrebu nezávislosti verejnoprávnych vysielateľov.

Po dlhých mesiacoch je dobojované. Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) zanikne a nahradí ju nový mediálny subjekt Slovenská televízia a rozhlas (STVR). Ten bude mať nového generálneho riaditeľa aj vedenie zvolené rezortom kultúry a Národnou radou, v ktorej má vláda Roberta Fica väčšinu.

Vládni poslanci minulý týždeň schválili kontroverznú reformu napriek štrajkom zo strany zamestnancov RTVS či výraznej kritike, ktorá zákon sprevádzala od chvíle, čo bol oznámený. Trvalo len pár dní, kým zároveň začal odporovať Aktu o slobode médií (EMFA), ktorý Európsky parlament prijal v podobnom čase.

Odporcovia z radov Európskych inštitúcií, mimovládneho aj mediálneho sektora upozorňovali, že zvýšenie vládnej kontroly nad RTVS vážne ohrozí jej nezávislosť a nestrannosť. Práve pre druhý zmienený bod stavali televízni diváci RTVS pravidelne na piedestál a jej spravodajstvo hodnotili ako najobjektívnejšie.

Na to reflektovala aj Európska komisia, ktorú portál EURACTIV Slovensko oslovil po schválení reformy RTVS v Národnej rade.

„Evidujeme, že slovenský parlament schválil návrh zákona o verejnoprávnych médiách. Komisia v súčasnosti túto legislatívu analyzuje a pozorne sleduje vývoj situácie,“ napísala hovorkyňa Komisie s tým, že zákon ešte musí podpísať prezident. Aj keby ho však Peter Pellegrini vetoval, parlament má dostatok poslancov na prelomenie jeho nesúhlasu.

Európsky zákon, ktorý garantuje slobodu novinárov

Na otázku, či Slovensku môžu hroziť postihy pre prijatie reformy, ktorá naráža na Akt o slobode médií, Európska komisia zdôraznila, že „z verejnoprávnych vysielateľov sa nikdy nesmú stať vládni vysielatelia“.

„Preto sme v Akte o slobode médií predložili silné záruky nezávislosti a stabilného financovania verejnoprávnych médií,“ uviedla Komisia. Hovorkyňa následne dodala, že eurokomisia dianie na Slovensku „pozorne sleduje“ aj v súvislosti s vypracovávaním správy o právnom štáte na rok 2024.

Akt o slobode médií nadobudol účinnosť v máji 2024, pričom sa bude v plnej miere uplatňovať približne o rok neskôr – od augusta 2025. Plánovaná štátna kontrola budúcej STVR sa bije s jeho ustanoveniami.

Nová európska legislatíva zakazuje verejným orgánom vyvíjať nátlak na novinárov vládnymi, politickými, ekonomickými, súkromnými a inými zásahmi. Hovorí tiež o potrebe právnych záruk pre nezávislé fungovanie verejnoprávnych médií v celej EÚ, ktoré by malo byť len za „výnimočných okolností“ odvolané pred uplynutím funkčného obdobia.

To naráža aj na súčasnú situáciu na Slovensku, keďže spolu s RTVS predčasne skončí aj jej súčasný generálny riaditeľ Ľuboš Machaj. Z inštitúcie odíde len po dvoch rokoch od zvolenia do funkcie.

Hoci manažment RTVS vyhlásil, že rešpektuje schválenie zákona o STVR, vníma ho ako krok proti verejnoprávnosti. Riaditeľ Machaj označil prijatie zákona za „čierny deň pre nezávislé verejnoprávne vysielanie“, ako aj pre médiá a občiansku spoločnosť na Slovensku.

Opozícia sa chce obrátiť na Ústavný súd

Vládna koalícia svoje plány ohľadom RTVS od začiatku obhajovala tým, že podľa nej „nenapĺňa svoje verejnoprávne poslanie“ a „opustila základné atribúty verejnoprávnosti“.

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (za SNS) na konci rozpravy k reforme ubezpečila, že „všetci tvorcovia, ktorí majú záujem pracovať vo verejnoprávnom priestore a dodržiavať princípy objektivity a plurality, budú naozaj slobodne a nezávisle fungovať“. Ministerka je dlhodobo tvárou konšpiračného média TV Slovan.

Progresívne Slovensko (PS) vyhlásilo, že chce proti reforme bojovať aj naďalej: „Parlament vo štvrtok (20. júna) definitívne zrušil slobodné verejnoprávne médiá – RTVS. Od 1. júla ju nahradí poslušná a krotká STVR. Je to hanba vládnej koalície a aj hanba pre Slovensko. My však opakujeme – nás ani slobodné médiá neumlčíte,“ uviedol líder hnutia Michal Šimečka.

„Verejnoprávne médiá nepatria koalícii, majú tu byť pre všetkých. Ak prezident zákon podpíše, obrátime sa na Ústavný súd,“ dodal Šimečka.

Reforma kritizovaná naprieč spektrom

V kritike zákona o RTVS sa vystriedalo niekoľko aktérov. Už v decembri 2023 Reportéri bez hraníc „napomenuli“ slovenskú vládu, aby nepodkopávala nezávislosť RTVS. Reflektovali aj na výroky premiéra Fica, ktorý opakovane sľuboval, že Ľubošovi Machajovi „pôjde po krku“.

Koncom apríla túto tému otvorila aj podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová. Počas návštevy Bratislavy sa stretla priamo s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou (za SNS), ktorej tlmočila obavy z rušenia RTVS a podčiarkovala nutnosť dodržiavať Akt o slobode médií.

Jourová žiadala od Šimkovičovej vysvetlenie k viacerým otázkam. Podľa ministerstva kultúry ju zaujímalo fungovanie a voľba Rady budúcej inštitúcie, ale aj to, „či je za zmenou zákona snaha vymeniť vedenie súčasnej RTVS“. Ministerka mala eurokomisárku ubezpečiť, že všetky zmeny sú v súlade s platnou slovenskou aj európskou legislatívou.

V máji vyjadrila svoje znepokojenie aj Rada Európy, podľa ktorej sú na mieste obavy, či je plánovaná reforma „zlučiteľná s normami v oblasti ľudských práv“. Jej komisár pre ľudské práva Michael O’Flaherty vyzval slovenský parlament, aby dôkladne zvážil niektoré prvky legislatívy a zvážil, či nemôžu podkopať záruky prevádzkovej a redakčnej nezávislosti verejnoprávneho vysielateľa.

Reforma k RTVS si prešla viacnásobným vývojom. Vládna koalícia v priebehu mesiacov upustila od rozdelenia inštitúcie na samostatnú televíziu a rozhlas, o ktorej rozprávala od začiatku. Vzdala sa aj konceptu „STaR“, ktorého návrh v sebe zahŕňal aj kontroverznú programovú radu, ktorá mala hodnotiť verejnoprávnosť vysielania.

Článok vznikol v spolupráci s