Európska populačná kríza sa týka aj Slovenska

Európska legislatíva v oblasti životného prostredia môže pomôcť riešiť problém s neplodnosťou a zlým demografickým vývojom, píšu DENISA PRIADKOVÁ a LUCIA KLEŠTINCOVÁ.

Denisa Priadková je odborníčka na reprodukčné zdravie a je zakladateľkou medzinárodnej neziskovej organizácie in-fertility a projektu FerTeen. Lucia Kleštincová je odborníčka na európske politiky. Obidve kandidujú do Európskeho parlamentu za Volt Slovensko. 

Európa vymiera. Podľa štatistických predpovedí bude občanov Európskej únie v roku 2100 o 27,3 milióna menej. V tomto šokujúcom čísle, je započítaná nie len pôrodnosť a úmrtnosť, ale aj s migrácia a vysoký počet utečencov z Ukrajiny. Nič na tom nemení ani fakt, že po pandémii Covidu počet obyvateľov po prvý raz stúpol práve vďaka nej.

Ak sa pozrieme len na Slovenskú republiku, už tretí rok za sebou je počet narodených detí nižší, než počet úmrtí. Pokiaľ sa tento trend nezmení, v roku 2100 bude mať Slovensko len 3 milióny obyvateľov.

Starnúca populácia a nedostatok produktívneho obyvateľstva sú čoraz pálčivejšie témy. V praxi sa budú premietať do nedostatku lekárov, zdravotných sestier, učiteľov, robotníkov, pracovníkov v službách, administratíve, technológiách, a podobne. No vzhľadom na náročnosť riešení, ktoré si vyžadujú legislatívne, spoločenské a politické kroky, tieto témy až doteraz neotvorila žiadna politická strana.

Práve teraz, pri príležitosti blížiaceho sa Medzinárodného dňa aktivít pre ženské zdravie, ktorý bude 28. mája, bijeme na poplach so závažnými faktami, zisteniami a predovšetkým s riešeniami.

Analýza problému

Problém má množstvo príčin a jednou z nich je vzdelávanie. Európa celé desaťročia vzdeláva mladých ľudí na základe informácií ohľadom pohlavných chorôb a populačnej explózie v Afrike. A tak učí každú ďalšiu generáciu to, ako neotehotnieť. Oproti tomu má len minimum podporných ciest, ktoré ženám v reprodukčnom veku umožnia plánovať a mať deti, ktoré podľa prieskumov, samé mať chcú.

Problémy s počatím sú pritom len jednou súčasťou neustále sa znižujúcej pôrodnosti. Najväčším problémom je v súčasnosti vek prvorodičiek. Páry sa o prvé dieťa pokúšajú čoraz častejšie vo veku, kedy to už biologicky je len veľmi ťažko možné. Je to do veľkej miery dôsledok potreby emancipácie. Tento problém je najsilnejší medzi ženami v krajinách, kde vplyv náboženstva udržiaval nerovnosť – to príslovečné miesto ženy „s vareškou pri sporáku“. Preto je tento problém najvypuklejší v silne katolíckych krajinách, ako sú Taliansko, Španielsko, Portugalsko, ale aj Slovensko. Ženy sa jednoducho sebavedomejšie rozhodujú o svojom živote, kariére, o tom, či a kedy budú matkami.

Čo je zaujímavé, odkladanie počatia prvého dieťaťa nesúvisí s nedostatočným príjmom rodičov, ako to tvrdia populisti, a často to po nich opakujú aj médiá. Naopak, práve tam, kde je najväčšia chudoba, napríklad v najchudobnejších krajinách Afriky, je priemerný počet detí na jednu ženu vyše sedem. Rovnako to platí pre Slovensko a jeho najchudobnejšie oblasti.

Vzdelanie

Táto téma úzko súvisí aj s dosiahnutým vzdelaním – čím vyšší stupeň vzdelania žena má, tým viac odkladá rozhodnutie stať sa matkou, resp. rozhodnutie, či sa vôbec stane matkou. Rodičia tiež majú problém pri skĺbení výchovy dieťaťa a kariéry. Medzi možné riešenia patrí viac príležitostí práce na čiastočný úväzok či dostatok predškolských zariadení.

Jedným z kľúčov k riešeniu je vzdelávanie mladých ľudí. Bez informácií nie je možné robiť kvalifikované rozhodnutia. Mladí ľudia ich však i tak robia. Politici si toho nie sú vždy sú vedomí alebo tomu neprikladajú dôležitosť. To nie je správne a populačný vývoj v Európe je toho dôkazom. Príklady dobrej praxe však v tejto oblasti už existujú. Napríklad práve zo Slovenska pochádza unikátny projekt výučby na stredných školách – projekt FerTeen, na Slovensku pod názvom Medzi nami, ktorý sa momentálne prekladá do ďalších desiatich jazykov. Poskytuje mladým ľuďom informácie o tom, dokedy žena môže prirodzene otehotnieť, ako identifikovať ovuláciu, a že pri plánovaní rodiny treba započítať okrem veku rodičov i ďalšie faktory akými sú životné prostredie, kvalita mužských spermií či riziko endometriózy (gynekologické zápalové ochorenie), ktorého diagnostika často trvá až desať rokov.

Kvalita životného prostredia

Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, faktor životného prostredia, má taktiež na reprodukčné zdravie obrovský vplyv. Dnes sa prakticky všade vo veľkej miere nachádzajú mikroplasty, ktoré sú jedným z tzv. gender benders (ohýbačov pohlavia). Prakticky čokoľvek, čo vypijeme či skonzumujeme, je plné mikroplastov a kontaminované látkami, ktoré ohrozujú plodnosť, tehotenstvo a hormonálnu rovnováhu žien i mužov. Množstvo dopadov každým dňom rastie. V spodných vodách sa tiež nachádzajú ťažké kovy. Z vodovodu tečú hormóny z antikoncepcie a iných zdrojov, škodliviny, ftaláty, bisfenoly, dezinfekcia a syntetické steroidy s dopadom na endokrinný systém. Sú však aj v kozmetike, čistiacich prostriedkoch, v obaloch potravín.

Opäť, riešenia existujú. Na tento problém treba upozorňovať silným, jednotným európskym hlasom, nakoľko je v celej Európe prakticky rovnaký, negatívne ovplyvňuje šancu otehotnieť a v konečnom dôsledku odčerpáva prostriedky z rozpočtu verejného zdravotníctva. Príkladom je iniciatíva, ktorá má zosúladiť zákon o obnove prírody (Nature Restoration Law – NRL) s vedou o ochrane životného prostredia, berúc do úvahy aj usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) týkajúce sa znečistenia ovzdušia, zelených zón v obytných oblastiach, chemikálií a hluku; a stanoviť ambiciózne ciele pre všetky oblasti prírody, ktoré potrebujú obnovu. Napríklad do roku 2030 premeniť aspoň 10 percent mestských oblastí na zelené a modré plochy (otvorené potoky, rieky, rybníky a jazerá) a chrániť ich zákonom, a tiež znovu zavlažiť aspoň 30 percent rašelinísk v EÚ.

V neposlednom rade bude potrebné sústrediť sa na zdravotníctvo, konkrétne na kompetencie všeobecného lekára. Ten vidí svoju pacientku/a, jej/jeho vek, celkový zdravotný stav a môže sa s ním začať o tejto otázke iniciatívne rozprávať a preventívne riešiť potenciálne problémy.

Populačná kríza, podobne ako masívne znečistenie životného prostredia, nevyhnutné zmeny vo vzdelávaní a zdravotnej starostlivosti, to všetko sú oblasti, v ktorých má zásadný vplyv spolupráca medzi európskymi krajinami. Ak nebudeme riešenia spoločných problémov hľadať každý len „doma“, ale vďaka živým kontaktom a spolupráci budeme riešiť spomínané faktory spoločne, pozitívna zmena bude omnoho efektívnejšia, lacnejšia, rýchlejšia a prinesie úžitok pre každého obyvateľa Európy.